Bol to pokojný večer, ktorý potichu uspával posledné zvyšky slnečného tepla v uliciach mesta. Tušil som, že jeho všednosť dnes dostane niečo navyše. Niečo ako kúzlo skryté za tmavými závesmi zakrývajúcimi mesačný svit.
Nad mestečkom bez mena sa nahrnula noc. Skryla ho pod ticho a uspávala dennú radosť. Priniesla so sebou jemné sneženie, ktorým chcela zakryť akékoľvek stopy prítomnosti.
Posledné dni moju myseľ máta nočná mora. Mora tak strašná, že iba samotná myšlienka na spánok mi naháňala husiu kožu. Spánku som sa prvé dni vyhýbal a zaspával od úplného vyčerpania.
Chladné svetlo pouličných lámp špinili tiene padajúcich snehových vločiek, ktoré sa pri dotyku nepripravenej cesty menili na vodu. Čiernu rieku objímali z oboch strán brehy chodníkov.
