Ráno opúšťame Sofiu a vydávame sa smerom na macedónske hranice. Asi po 30 km prichádzame na obrovský kruhový objazd a podarí sa nám odbočiť na diaľnicu smer Sofia. No aspoň spoznávame aj tento kút Bulharska. Po pár kilometroch sa dá našťastie otočiť a vrátiť späť.
Prechádzame hornatou časťou Bulharska a o pol desiatej sme v Macedónsku.
Pokračujeme horami a za približne 2 hodiny sme v hlavnom meste. Tam začína hľadanie parkoviska a voľného miesta. Najprv sa nám podarí vliezť autom pod Víťazný oblúk a skoro až na Macedónske námestie, potom vojsť do protismeru podzemného parkoviska a musíme cúvať. Nakoniec zaparkujeme na voľnom mieste, ale nanešťastie hneď pribehne policajt a slušne nám vysvetlí, že to sú vyhradené miesta pre políciu. Tak preparkujeme a začneme študovať tabuľu v macedónčine ako zaplatiť. Podľa pokynov, je potrebné zaslať SMS na určité číslo. Tak to urobíme, spiatočné potvrdenie však neprišlo. No, čo už. Vyberieme sa teda do centra. Najprv prejdeme okolo pamätného domu a sochy Matky Terezy a dostaneme sa na Macedónske námestie s dominujúcou sochou Alexandra Macedónskeho. Nie je však jediná, práve naopak sú tu desiatky sôch.
Vráťme sa trochu do histórie. Skopje je približne pol miliónové mesto a jeho história siaha až do obdobia pred našim letopočtom. V roku 1963 bolo mesto z väčšej časti zničené zemetrasením. Macedónsko získalo samostatnosť v roku 1991 odtrhnutím od bývalej Juhoslávie. V snahe zatraktívniť hlavné mesto, sa vláda vtedy rozhodla prijať plán komplexného rozvoja mesta. Jeho výsledkom je doplnenie centra mesta o desiatky sôch, fontán, múzeí a iných. akože umeleckých objektov. Či to dopadlo podľa očakávania nechávam na vkus každého čitateľa a návštevníka mesta. Na nás to pôsobilo dosť megalomansky a okázalo. Ale proti gustu žiaden dišputát. Pokiaľ viem aj v samotnom Macedónsku to spôsobilo niekoľko protestov.
Takže pokračujeme v prehliadke. Sú tu sochy cárov, svätcov, nákupných maniačok, aj kúpajúcej sa plavkyne (v rieke Vardar).
Ale predsa, je tu aj kus histórie, pekný kamenný most z 15. storočia. Z neho si môžeme obzrieť novú budovu Archeologického múzea aj nový most s množstvom „historických“ sôch. V rieke Vardar sa okrem spomínanej sochy, priamo v centre, kúpu aj malí počernejší chlapci. Prechádzame na druhý breh, tam obdivujeme fontánu venovanú materstvu, so sochami matky s dieťaťom v rôznom veku. Taktiež sú tu sv. Cyril a Metod a mnohí ďalší.
Skutočná exotika, ale začína o niečo ďalej. Je to Staré mesto alebo aj Stara Čaršija (Starý Bazar), kde to dýcha orientom. Poprechádzame sa jeho úzkymi uličkami a bohužiaľ už nemáme síl ani času vyjsť k pevnosti Kale. Chvíľu si oddýchneme na lavičke, kúpime niečo pod zub a ideme na parkovisko.
Tam nás čaká nemilé prekvapenie vo forme papuče na kolese auta. Voláme na číslo na lístku. Chlapík na mopede je tu celkom rýchlo a vysvetľuje, že to bude za 1 000 denárov. My sa mu márne snažíme vysvetliť, že sme SMS za parkovanie zaslali. On nás však veľmi nepočúva a trvá na pokute. Nakoniec nám vysvetlí, že za parkovanie je možné platiť len zo SIM karty macedónskeho operátora. Na otázku ako sme to mali vedieť a ako sme teda mali zaplatiť, len pokrčí plecami. Dosť nás to naštvalo, hlavne ten "pro zákaznícky" a "pro turistický" prístup. Ale však sme na dovolenke, tak sa nebudeme rozčuľovať, veď to bolo len také drahšie parkovné ;) Po prepočte je tých (bolo v 2013) 1000 denárov, len okolo 15 € za približne dve a pol hodiny parkovania. Igor, na základe tejto skúsenosti, zaraďuje Macedónsko na osobnú čiernu listinu dovolenkových destinácii. Ja nie, Ochridské jazero je pre mňa veľkým lákadlom.
Čaká nás viac ako tisíc kilometrová cesta domov. Po hranicu so Srbskom je to po diaľnici, potom chvíľu po preplnených cestách a opäť diaľnica. So zapadajúcim slnkom začíname hľadať možnosť ubytovania. Prespíme v moteli neďaleko diaľnice a je to najhoršie a najdrahšie ubytovanie počas celej dovolenky. Ráno prechádzame okolo Belehradu a šinieme si to domov. Samozrejme nezabudneme na našu zastávku „šunka, syry, salámy“ v Miškolci (doplnenie zásob z maďarského supermarketu do prázdnej chladničky doma).
...a na záver trochu štatistiky a krátke zhodnotenie
Dovolenka sa uskutočnila na prelome júla a augusta 2013 a trvala 18 dní. Navštívili sme Rumunsko, Bulharsko a Macedónsko. Tachometer nám doma ukazuje 3 722 najazdených kilometrov. Za 17 nocí sme v priemere zaplatili 11,27 €/ na osobu a noc. Na benzín, diaľničné poplatky, parkovné a pokutu sme minuli 394 € (za jednu rodinu).
Balkán nás neprestal milo prekvapovať. V Rumunsku sme objavili krajinu, kde sa toho dá veľmi veľa vidieť a zažiť. Či už sú to početné pamiatky, krásne hory, more alebo zaujímavé príbehy – Dracula, Ceaușescu. Aj tu sme stretli vzdelaných ľudí a služby na dobrej úrovni za priaznivé ceny. V Bulharsku sú ideálne podmienky pre dovolenku pri mori a nájdete tu aj mnoho krásnych a romantických mestečiek. Do Macedónska sme len tak nakukli, ale jeho prírodné krásy určite stoja za ďalšiu návštevu.
Balkán je pre väčšinu Slovákov ešte tak trochu neobjavený (okrem všeobecne obľúbených destinácií na pobreží Chorvátska a Bulharska), pritom ponúka zážitky pre cestovateľov a tak trochu aj dobrodruhov.
