8. etapa Tulln – Viedeň
Ženie nás už vidina nášho cieľa a tou je Viedeň. Asi na 25 kilometri prichádzame do Klosterneuburgu. Je to poriadne do kopca, preto hneď nasleduje prestávka na oddych a vlastne aj obed. Nájdeme si miestečko v tieni.
Kláštor Klosterneuburg bol založený v roku 1114, s gotickou krížovou chodbou a veľmi cenným vybavením. Najcennejší je tzv. Verdunský oltár z roku 1181, krídlový nástavec s 51 reliéfnymi emailovanými tabuľkami z pozláteného plechu. Kláštorný kostol Panny Márie, vysvätený v roku 1136, je románskou trojloďovou bazilikou s dvoma vežami. Ďalšou časťou je monumentálny cisársky trakt z rokov 1730–1740 s mohutnou kopulou.
Zaujme nás aj fialový piesok (či, čo to je), ktorým je vysypaná časť plochy pred vstupom do kláštora. Trbliecu sa tu farebné kamienky a tak si ich pár nazbierame.
Ďalej sa už dostávame na okraj Viedne a prejdeme ju krížom zo severu na juh. O tom aké je to veľké mesto hovorí aj vzdialenosť, ktorú pritom prejdeme. Je to skoro 30 kilometrov. V časti Favoriten máme pocit, že sme sa stratili v lese, ale po niekoľkých kilometroch vyjdeme na sídlisku. Tentokrát máme namierené do kempu Wien Sud. Neďaleko je supermarket, kde ideme nakúpiť. Stretneme tam aj Slováka pochádzajúceho z dedinky neďaleko Prešova, tak sa chvíľu porozprávame. Kemp je dosť plný a ledva si nájdeme vhodné miesto. Cena tiež už nie je ľudová 22,5 € za noc.
Večer spriadame plány, čo ďalej. Sme už desiaty deň na ceste. Prešli sme z Passau do Viedne popri Dunaji a videli a zažili sme veľa krásnych, ale aj náročných chvíľ na bicykloch. O tom sa môžete dočítať v predchádzajúcich častiach. Naplánovaný cieľ sme splnili a tak by sme mohli ísť už aj domov. Deti však jednohlasne povedia: „Nie sme unavení a chceme ešte pokračovať“. Tak na takúto situáciu mám pripravenú alternatívu – návštevu Neziderského jazera. Dohodli sme sa a môžeme spať spánkom spravodlivých.
Ráno pobalíme a vydáme sa na hlavnú stanicu. Cestou si však zájdeme pozrieť zámok Schönbrunn. Šliapeme poriadne do kopca. Prichádzame k hornej bráne zámockého areálu. S bicyklami je tu však vstup zakázaný a tak ich musíme so všetkými vecami zamknuté nechať pred bránou. Je to čudný pocit pohybovať sa opäť pešo. Areál je veľký a krásny. Prejdeme sa od Gloriette cez park k zámku. Dnu nejdeme, na to nemáme síl. Ideme radšej do záhradného labyrintu. Tam sa deti a nakoniec aj ja dobre zabavíme. Ešte sa poobzeráme v krivých zrkadlách a môžeme sa vrátiť k bikom. Už len trafiť na stanicu, ale v tom je už expert Filip.
Naša dovolenka sa teda ešte nekončí a nás čaká posledná destinácia Neziderské jazero. O tom, ale aj aký je rozdiel medzi slovenskými a rakúskymi vodičmi a o našej ceste domov sa dočítate v poslednej časti.
