Zároveň to berte ako malú inšpiráciu. Pred dvomi – tromi rokmi som sa tu vybral so svojim synom a veľmi sa nám tu páčilo. Dnes idem sám. Je polovica októbra a teplota dosahuje príjemných 20°C. Ideálne počasie na bajk. Uberám sa po vedľajších cestách cez Veľký Šariš a Ražňany do Sabinova.
V Červenej Vode (515 m.n.m.) začína pravé terénne dobrodružstvo. Aj keď ma ešte prekvapí novovybudovaná asfaltka. Ako sa u nás na Šariši hovorí „fungeľ nova“. Krásny čierny asfalt začínajúci neobíditeľnou závorou. Ta diki.
Zabočím prudko vľavo a ocitnem sa uprostred krásnej jesennej prírody. Stúpam a kochám sa. Naozaj je to jeden z veľmi pekných výšľapov, obzvlášť počas farebnej jesene. Cesta sa kľukatí a po čase sa naskytajú výhľady do doliny. Je to ideálna trasa na meditáciu, s veľkou pravdepodobnosťou tu nestretnete živú dušu, tak ako ja dnes.
Sedlo Trepeš je vo výške 827 m.n.m. Oddýchnem si, niečo zjem a už sa teším na zjazd. Ale kde sa vzalo, tu sa vzalo poriadne blato. Skúšam ho obísť, poskakujem tu ako baletka. Len s bicyklom na pleci. Po čase to vzdávam a už sa ním brodím. No takto som si odmenu za tú, aj keď krásnu námahu nepredstavoval. Podo mnou sú strmé zrázy a zurčí tam potôčik. Zrazu začne šotolinová cestička a môžem to rozbaliť. Do dedinky Majdan vletím s vetrom vo vlasoch. Aj keď len obrazne, už skoro žiadne nemám :))
Majdan (520 m.n.m.) je rozkošná osada, ktorá je súčasťou dediny Olejníkov. Sú tu pekné upravené domčeky, asi z veľkej časti využívané ako chalupy a chaty. Taký krásny koniec sveta.
Domov idem po ceste cez Ľutinu, Pečovskú Novú Ves, Sabinov a opäť Veľký Šariš. Pekný deň je za mnou a príjemne unavený po 66 km prichádzam do rodného Prešova. Pre ozajstných nadšencov pridávam aj odkaz na trasu.
Tak nech nám ta zima čoskoro skončí (aspoň nám bajkerom) a môžeme vyraziť.
