Ukázal nám parkovacie miesta, pridelené jednotlivým izbám a išli sme sa ubytovať. Na otázku ohľadom platenia odpovedal, že formality zajtra.
Polostrov Hel (alebo aj Helská kosa) je dlhý 35 km a široký od 150 m do cca 3 km. V Jastarnii sme pobudli týždeň a bol to krásny týždeň, keď sme striedali kúpanie v mori s výletmi po okolí.
Viete, aký je rozdiel medzi Chorvátskom a pobrežím Baltiku? Na pláži je len o niečo menej ľudí, ale v mori tak desatina. Napriek tomu sme si užili kúpania aj šantenia vo vlnách. Aj keď je voda chladnejšia (odhadom tak do 20 stupňov) dá sa na to zvyknúť a vydržali sme v mori aj polhodinu. Nikoho tu neprekvapí kúpanie sa malých Poliakov v neopréne alebo konštatovanie väčšiny pri vstupe do mora, že voda „žimna“. Teploty boli pre mňa ideálne, doobeda aj na sveter a poobede do 28 stupňov. Dokonca som jeden celý deň vydržal na pláži, čo je pri južných moriach pre mňa nedosiahnuteľný počin. Všade na pláži sú rozložené zásteny proti vetru (boli súčasťou vybavenia izby, rovnako aj lehátka). Spomenul som si aj na pláž v Bulharsku, kde som po rozpálenom piesku musel pobehovať, aby som si nespálil chodidlá. Tu to nehrozilo. Naopak, ak som si zahrabal nohy do piesku, po 10 minútach som si ich vyhrabal, aby som si ich zahrial na slniečku. Konečne som začal mal rád slnko v lete.
Jastarnia je malé útulné mestečko s kostolom, majákom, dvomi železničnými zastávkami a hlavne reštauráciami s dobrým jedlom. Na každom kroku sa tu nachádzajú stánky s údenými rybami. Vôňa dymu nás zobúdzala každé ráno, lebo priamo pod oknami sme mali malú udiareň rýb. Pre nás prekvapujúce zistenie bolo, že nielen makrela môže byť údená. Mali tu určite viac ako 10 druhov rôznych rýb. Od lososa, halibuta až po tuniaka.
Pre dovolenku pri Baltiku som sa rozhodol aj zo zištných dôvodov a tým bol jantár. Vraj sa dá nájsť na pobreží. Tak sme sa raz skoro ráno vydali ho hľadať. Po hodnej chvíli, keď sa nám podarilo nájsť pár zrniečok sme to vzdali. Tak z toho veru dovolenku nezaplatíme. Neskôr sme si o trochu väčšie zrnká jantáru nakúpili v stánkoch, ktoré sú po celom Heli.
V rámci polostrova sme sa vybrali preskúmať aj mestečko Hel, ktoré leží na jeho konci. Najprv sme navštívili Fokarium, chovnú stanicu pre zranené a mladé tulene. Prešli sme sa centrom s typickými rybárskymi domčekmi a pobrali sa do prístavu. Tam sme si našli výletnú loď. Absolvovali sme ňou okružnú plavbu okolo mestečka. Videli sme potopenú loď z 2. svetovej vojny ako aj koniec Helskej kosy, ktorú Poliaci nazývajú aj „poczatek Polska“.
Najzaujímavejšou atrakciou bol maják uprostred lesa. Prišli sme síce po otváracích hodinách, ale Poliaci so svojim obchodným duchom nemali problém. Zinkasovali vstupné a s úsmevom nás pozvali na prehliadku.
Keď už začalo pomaly slnko zapadať vracali sme sa na parkovisko k autu. Bolo to platené parkovisko. Stáli tam už len asi tri autá. Z jedného z nich vyšiel nadávajúci Poliak, ktorý na nás začal kričať, že či nevieme, že otvorené mali len do ôsmej a je skoro deväť. Tváril som sa, že mu nerozumiem a zaplatil som požadovanú sumu 8 zlotých. Pomyslel som si, že keby nebol taký lachvaty (skúpy), mohol byť už dávno doma. A nie čakať na prázdnom parkovisku za poslednými autami, aby ich skasíroval. Snáď sa nebudeme na dovolenke ponáhľať.
Nabudúce o výlete do prekrásneho Gdaňska.
Ak Vás zaujímajú Mazurské jazerá a máte radi hrady, odporúčam vám prečítať si predchádzajúci článok tu.
