Boli sme v športovom obchode kúpiť šnúrky do trekingových topánok,v drogérii zubnú kefku, zaniesli sme na cd obrázky, nech nám spraviafotky, mesto je plné cudzincov a včiel, ktoré sadajú ľuďom na zmrzlinua deti potom revú a ženy na ne po poľsky kričia, že sa nemajú báť, žeto nič, že nič sa nedeje. Stojím v tieni a potom sa hrabemv tričkách na vešiakoch, v kníhkupectve hľadám knihy, ktoré by mimohli sestry kúpiť na meniny (L. Dimkovska : Skrytá kamera) , o siedmejsom ožehlila obliečky na periny, poutierala v izbe s oranžovýmizáclonami prach, povysávala koberec, všetko pekne, všetko dočista a na obedtekvica s volským okom, prežívame rytmus tepla, polievame kvetya fazuľu od koreňa, pes breše a plná miska kostí z nedeľnéhomoravského kurčaťa, včera ešte tam, tam vo veľkej záhrade s deťmi,traktory, bábiky, ticho pri jazierku a ovce v ohrade, po obede somsedela s vyloženými nohami v izbe s veľkou posteľou, pokrčenáplachta, plastové okná a zatiahnuté závesy, na zemi žuvačky, všetci spali,horúce popoludnie, fľaša s minerálkou Fatra na stole.
Chcela som ventilátor, takýto krakovský,
chcela som všetko iné, spať, spalasom veľa, snívalo sa mi o hračkách
francúzskeho rozmarného chlapca naWaweli, o jeho matke v okuliaroch, o tom, ako sme sa kúpalia ja som sledovala vlny
a vyšla z tej vody veľmi rýchlo, studenéspodné prúdy, to tým, to preto, vyšla som von a maskáčovi súrodenci safotili, slnko zapadalo a cítila som klobásky na grile, tú masť, čo kvapkádo ohňa, cítila som ostré skaly pod zadkom, sedela som v uteráku,oblečenie na kôpke,
vždy som si priala byť tu v októbri, mať v tomtokempe prenajatú izbu a s jesenným dažďom zabalená v dekesledovať televízor, hlúpe americké akčné filmy, alebo počúvať Norah Jonesa pražiť tofu, alebo len tak písať a pozerať sa z okna, aleboležať na posteli a čítať Turkov kabát od Cristiny Comenciniovej.
Trhám lupienky muškátov a púšťam ich do vetra, nech ich nejaká búrkanalepí na asfalt, niekto sa bude v daždi prechádzať a ostanú mu natopánkach, na opätkoch, všade, všade, nech sú, nech sú, kým nepríde babie letoa sukne vymeníme za trekingové topánky a vetrovky proti dažďu,vymeníme za melancholické lúky na hrebeňoch Tatier,
za brusnice, čo mi takchutia a vtedy sa nebojím hadov, lebo je to vysoko a je už zimaa husi a kačky z močiarov putujú do teplých krajín, možno doAfriky, na chrbtice slonov a do saván a tam, kde zapadá slnkoa je rev, rev divočiny; vtedy sme v horách a vlasy majú leska líca červenú farbu a je to prirodzene krásne a toto leto nesiev sebe niečo mimoriadne, aj iné letá, vždy iné letá, vždy.
