Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity

Napísať článok

Anna Strachan

Bloger

Počet článkov: 443
Páči sa: 2x

"Načo cestovať? Súmraky sú všade rovnaké.Vari cesty vytvárajú pocit slobody? Ja takýto pocit, Andrej, zažívam keď sa veziem električkou z Westbahnhofu do Schönbrunnu, a to oveľa intenzívnejšie ako niekto, kto cestuje z Viedne do Paríža. Lebo ak nespoznáš nadšenie z obyčajnej prechádzky Ringom, tak ho nenájdeš ani na konci sveta." Dragan Velikić Zoznam autorových rubrík: familiaris, hore, odkazovanie, trips, vlny, BG, 365, súkromné, nezaradené

familiaris

Anna Strachan

Home, home

Čistota, možno čistota, keď idem o piatej ráno po mentolový krém, aby som si natrela štípance, obzrela si cez okno nový deň, skúsila ho rukou, o piatej je sivo, hory v hmle, les v hmle, biele lekná na tej vode. Prejdem sa po dome polonahá, bzučí len chladnička, tikajú hodiny, zoberiem si do postele hŕbku časopisov a jednu knihu, mysliac si, že už nezaspím. Ale zaspím a sníva sa mi o lese v zime, o tme, o vlaku. Zobudí ma otvorený oblok, ich hlasy, ich čaj v šálkach, zvuk, keď D. spadne z postele a začne sa smiať. Do Anglicka napíšeme, že tu už nie sú tí malí, včera mali rozlúčkový deň, boli sme pri vode, vlny, vietor, blížiace sa búrky a tí malí s nafúkanými rukávmi skákali vo vode, ponárali sa do vody, triasli sa od zimy, fialové ústa. S mamou sme ich zabalili do uterákov a prikázali im sedieť na brehu, jedli piškóty a pili vodu s bazovým sirupom, postavili priehrady, zašpinili si nohy, namočili vlasy.

14. júl 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 864x
34

Anna Strachan

.

Okolo pol siedmej vidno kúsky ružovooranžovej, stále ten istý vietor, mokrý sneh sa zmenil na ľad, výpadky elektriny a štedré masy ovocia, šalát v miskách chráni celofán. Všetko chcem prežiť, keď si ráno češem vlasy, šuštia lyžiarske nohavice a vonia káva, dievča si dáva na hlavu vlnenú čiapku, odíde kúpiť pečivo a ja sedím s hrnčekom za stolom a pocity sa striedajú, modrý sveter a holé nohy, je tu zima, dnes to však nikomu nevadí.

28. jan 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 908x
16

Christmas (takmer)

Anna Strachan

Christmas (takmer)

Naukladali sme koláče do škatúľ, moja nerozhodnosť - ochutnať, či neochutnať, z nosa vychádza vzduch a rozprašuje cukor na teplých koláčoch, pripomína penu požiarnikov, koláče majú farbu mladého nalakovaného dreva. Cítila som sa nepreniknuteľná, dnes, keď som šla s bicyklom po záhrade a robila v námraze stopy, cesty, hady, plazy, o 6.45 ráno, bolo ticho a aj zvuky, zdá sa, že vždy niečo nepríčetne hučí, tak, že sa ma to dotkne, ako keď si priložím k uchu lastúru a počujem neresti peny mora, šla som na bicykli cez ulice, osvietené, hmla a taká, taká fairy-tale biela farba, ktorú som mala chuť rozbiť ju a bozkávať ju a dať si potom v nejakom bufete croissant a latte v plastovom pohári s vrchnákom.

22. dec 2007
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 342x
11

Anna Strachan

Nedeľa

Počuť kuvika a napríklad písať rodokmeň, túžby, s ktorými súhlasím a vyhodím ohryzok, dlabať na to, že prší a že ma niekto súri, mám knižku Kúzelný kalendár a pomaly putujem s malým chlapcom a Elisabet do Betlehema, z Nórska, cez Göteborg, cez Dánsko a Nemecko, na juh a na východ, na blízky východ. Ležím v posteli, kým prší, v bavlnených sivo-bielych perinách, ticho a pokoj vystrieda niečo iné, štrganie fľašiek z bieleho vína, čistenie zemiakov, nožom, lebo nič iné nenachádzam, oco sa poreže, kým očistí žltú tvrdú tekvicu a potichu si šomrem, že ma to takto nebaví, s rukami v šupkách a spenená cibuľa, že chcem ležať v tej teplej posteli a čítať si a nepočúvať žiadne pesničky a žiadnu hudbu, len ten dážď, trochu vidieť ošumelosť krajiny bez zelených listov, trochu vidieť strechy, na stole je zubná kefka a zrazu sa mi zdá, že som súčasťou obrovského súhvezdia, že som veľmi, veľmi ďaleká hviezda, ktorá aj tak vynikne.

25. nov 2007
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 403x
6

Malomestské rozprávky

Anna Strachan

Malomestské rozprávky

Na pančuche sa urobí diera, v izbe ráno teplý vykúrený vzduch, ktorý vystriedal ranný letný chládok, keď spíme pri otvorenom okne a ja mám vždy večer strach, že v noci vyskočí na parapet naša mačka a potom vbehne do mojej pstele a ja ju za to znenávidím, vyhodím ju z postele a ona nič, elegantne odkráča so vtýčeným chvostom,

11. nov 2007
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 633x
11

Anna Strachan

Akurát dobre

Vymenila som si obliečky, aj sukňu som zmenila, okúpala som sa a aj požehlila. Oco+mama zajtra z Krakova vyletia na medovú desaťdňovú cestu, teraz si ukladajú do kufrov oblečenie, vážia kufre, kufre prichystané na lietanie.

12. jún 2007
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 751x
18

Evening of eggs

Anna Strachan

Evening of eggs

Cítim neodlúčiteľnú arómu budovateľa. Kusy dreva, vezmi fúrik a poriadne ho drž, satisfakcia ruskej zmrzliny, jej navlhnutej oblátky, smotanová vanilkovosť, jazyk sa dotkol náruživej chuti, ty mladý pán - máš pätnásť - si mi ju v Korune kúpil, predavačka v zástere zaznamenala čiarkový kód.

12. sep 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 470x
3

Nákup (aby bolo dačo na ráno)

Anna Strachan

Nákup (aby bolo dačo na ráno)

Korále sa lesknú pod oblačnosťou, potrhanou hmlou, príjemným vlhkom. Korále na krku, náušnice v ušiach, vajcia v ruke, čerstvé rožky v sáčku. Obchod plný Poliakov, tých aquaparkových, čo nakupujú chipsy, fernety, víno v škatuliach, mäso na gril. Akoby ma objavila úchvatnosť toho momentu, stáť pri časopisoch, čo nám dnes ponúkajú(?), o čom nás presviedčajú(?), moment, okamih, rozhliadam sa.

1. júl 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 237x
1

Anna Strachan

Po popoludní

Mama dostala čokoládové cukríky, ananásový džús a ešte iné cukríky. To nie je podstatné - dať dar, kúpiť kvety - jarné tulipány a nebyť v nej, nebyť s ňou, nemyslieť, čo na to povie, či ju to poteší. Ale nedávame cukríky len tak, tu to tak nie je. Myslím na jej bezpečie, moje periny, prádlo v práčke, na auto, ktorému smrdia brzdy. Lebo je v tom, aj vo víne, čo je na stole, aj v tom obruse, v nás piatich, v otcovi, vo mne. Som ňou, ona mnou. "Bývať znamená nechávať stopy." * (Ona v nás, my v nej) Byť matkou. Aké je to mať ho v maternici, vravieť si, že ja som dva, vidieť jeho pokrčenú novorodeneckú tvár, jeho podobu v ňom, milovať jeho dušu od oplodnenia? Byť sebou a byť nimi. Stmieva sa. Pokosená tráva pohlcuje môj dych. Cítim ako mi krv vyteká z pravej komory, prechádza cez aortu a nesie ma, nesie môj život, ponúka živiny. Sedím a čakám na mesiac. Som pripomienkou niekoho za morom Anglicka, niekoho, kto mi jemne hryzie do duše. Mám rada prehrýzanie. Hryziem aj ja, oblizujem tunajšie lízatká, vyzývam máj, nech prinesie smradľavé margaréty na zelené polia. Smrdia a pôsobia blažene. Tie margaréty na pohryzených poliach. Preto si odfajknem výnimočnosť tohto

14. máj 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 119x
4

Kuchynské svetlo

Anna Strachan

Kuchynské svetlo

Ani neviem nad čím hútam, len vidím samu seba, ako behám po celom dome s prepolenou cibuľou a neviem, kam ju odložiť…..je jasno, v kuchyni aj vonku a my s mamou sa rozprávame. Medzitým si naberám do taniera kelovú polievku a pokukujem po užtrochusfarbených stromoch za oknom, ktoré by nebolo nevhodné umyť. Rozoberáme moju tvrdohlavosť. Rannú, aj tú ostatnú. Škľabím sa. „V 99 percentách ťa počúvam. No nie je to tak?“ Vraví mi, že nedotýkajte sa mojich kruhov a ak, tak mi dajte týždeň dopredu vedieť. Smejem sa, lebo je mi to smiešne, je to vskutku pravdivé (len v niečom), takže neviem, či by som sa mala až tak smiať. Voľáko sa zaseknem a odrazu voľáko precitnem a objavím sa na ceste do obchodu. Len v mysli. Bolo to včera, keď bola už skoro tma a ja som skoro utekala, aby som kúpila večeružgumenné rožky. Na bielej čiare uprostred cesty žiaril gaštan. Akoby novonarodený. Celkom lesklý. Chcela som si ho uchmatnúť a dať do vrecka. A byť šťastná s gaštanom. Lenže prišlo auto a gaštan sa rozpukol. A gaštan som nemala. Puká mi v hlave a mama mi vraví, že je to moja vina, lebo som tvrdohlavá. A ja jej vravím, že viem, že mi to povedal ráno aj ten FajnDoktor a to len zbadal občasnú vr

6. okt 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 343x
8

Anna Strachan

Koniec leta

Už možno stačilo toho leta. Možno nebolo prospešné. Myslím počasím a ono to ani tak nevadilo. Ale máme ho dosť, hoci býva famózne. Už začali na mňa padať ranojesenné listy. Červené a veľmi maličké. Z kvetináča. Zo španielsky červených muškátov. Padali mi na kúsok nôh a potom na zem. Presne práve vtedy, keď som liezla cez toilette okno dnu, lebo som nenašla v natourčenom poháriku kľúče. Možno na môj chrbát mierili fagani gumipuškou. No som ja zbojník? Záchodová misa sa stala prúžkovanou. Odraz prachu ciest z mojich topánočiek. A vošla som dnu a prišla mama z nákupu. Spolu sme sa parili v pare parených buchiet a menili si navzájom milé slová v sprievode digestora. Čarovné až príliš. Viem, že jej je nostalgicky.(Mame). Za očným kanálikom má možno slzu. A možno (istotne) jej chýba Terezka. Malá – veľká. Naša. Že to tak býva, veď (mami) už možno stačilo toho leta. Léta detskosti.

8. sep 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 606x
8

Anna Strachan

Familiaris

Vstávam zo stoličky a hľadím na melón. Z neho vyteká slabočervená vodička. Nemusím sa naháňať, len niekedy a to dosť často zdvihnúť nepekne volajúci telefón a predstaviť sa. Kyticu kričiacofialových kvetov spolu so zelenými lístkami dostala NajMladšia. Dnes odchádza so svojou výstrojou. Keď prší. Ostávajú po nej tie krásne kvety vo vázičke a jedna nedojedená palacinka. „Zobrala si si jabĺčka? A toto nechceš?“ Pookriata sviežosťou daždivej vlhkosti na vlastnej koži a niekde v bunkách tela sledujem NajMladšiu a mamu. Mama sa pýta. Ubezpečuje. Chce si byť istá všetkým zabezpečením NajMladšej. Ako by som chcela byť raz taká a zachytávam v sebe pohnútky ako viem, že taká niekedy som. Nemám to ešte v sebe úplne zabehnuté. Nie je mi to skutočne vlastné, ale už mám k tomu blízko(sť).

5. aug 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 800x
13

Srdiečkolízatko

Anna Strachan

Srdiečkolízatko

Používam zubnú kefku mojej sestry, presne bielo – červenú, lebo ja mám sivo – červenú a to sa ľahko mýli, keď je bytosť unavená. Stalo sa mi to predvčerom, keď som po dvojhodinovom pobyte v supermarkete prišla domov. Cestou do supermarketu pršalo, veľmi pršalo a teplý dážď krotil moje vnútorné pozitívne chvenie. Presne také chvenie ako pohyb mačiatkovského chvostíka.

21. júl 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 675x
7

Anna Strachan

Terezke

Vedeli sme sa strašne pohádať. Keď sme mali 7, 9, 10 a 11 rokov. Aj keď sme sa stali staršími a skúsenejšími. Žiadna z nás nechcela umývať nazaplakanie veľa riadov na obed. Mama zaviedla taký zaujímavý systém, aby u nás nevládla hašterivosť po každom z troch hlavných stolovaní. Vopred nám oznámila, že sa budú diať (evolučné) zmeny v chode našich detských plnení domácich a záhradných povinností. Netrpezlivo sme čakali, čo nám to len naša kreatívna mama vymyslí.

29. jún 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 797x
5

Žitie v sedemčlennej rodine (to, čo bolo - to, čo je)

Anna Strachan

Žitie v sedemčlennej rodine (to, čo bolo - to, čo je)

Ak ste vyrastali (alebo vyrastáte) v big rodine, ste zvlášť stotožnený s výrokom „zmena je život“, prípadne je vám jasné, čo znamená mať na desiatu chlieb s maslom alebo medom, nosiť nohavice po staršej sestre a obúvať si menej moderné sandáliky, kým tá malá blondínka sediaca v prvej lavici v lesklých fialových elasťákoch má aj dobošku, má vlastný bicykel a perečník Barbie.

28. máj 2005
Páči sa: 1x
Prečítané: 3 417x
26

reklama

Anna Strachan

Môj otec

treba sa pokúsiť vydolovať z hĺbok vlastného bytia každý deň jeden zvuk, jeden prízvuk, jednu skamenelinu niečoho, čo je i nie myšlienkou, čo je aj nie citom, hoci len nejakú výstrednosť, žiaľ, bolesť, niečo úprimné... *

26. apr 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 758x
3