Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Anna Strachan

Anna Strachan

Bloger 
  • Počet článkov:  443
  •  | 
  • Páči sa:  2x

"Načo cestovať? Súmraky sú všade rovnaké.Vari cesty vytvárajú pocit slobody? Ja takýto pocit, Andrej, zažívam keď sa veziem električkou z Westbahnhofu do Schönbrunnu, a to oveľa intenzívnejšie ako niekto, kto cestuje z Viedne do Paríža. Lebo ak nespoznáš nadšenie z obyčajnej prechádzky Ringom, tak ho nenájdeš ani na konci sveta." Dragan Velikić Zoznam autorových rubrík:  familiarishoreodkazovanietripsvlnyBG365súkromnénezaradené

vlny

Biele dni

Anna Strachan

Biele dni

Pred pár dňami, keď moderátorka v rádiu povedala tichým hlasom toto je dobrá správa pre milovníkov medu, stará mama zbystrila pozornosť a zdvihla hlavu od vanilkových rožkov, ktoré ukladala na plech. Potom si umyla ruky, obliekla sa, zamkla byt a šla do kostola, kde som si ju po omši všimla a spolu sme vyšli pred kostol. Ukázala mi starú paniu v dlhom kabáte cupkajúcu po zasneženom chodníku, ktorá v kostole sedela pred ňou a predstav si, šepkala mi do ucha, v lavici sa, chúďatko, pokakala. Stará mama povedala, že je to už raz tak, starým ľuďom sa to stáva, ale že si aj tak myslela, že to už nevydrží, nemohla dýchať, chcelo sa jej vracať, skús si, Anička, sadnúť blízko pokakaného človeka.

  • 26. dec 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 662x
  • 7
Koniec je blízko

Anna Strachan

Koniec je blízko

Šla som so zviazanou diplomovou prácou v taške v to ráno vlakom popod zasnežené hory, popri opustenom tehlovom dome, ktorý už roky stojí pri trati v lese atramentovo modrom, v lese zelenom, v lese, kde často opojená tichom blúznim akoby som zjedla jedovaté huby, akoby som zjedla mäso besného zvieraťa. Môj postoj k (tomu) lesu sa mení s plynutím času, rána sú najťažšie, ráno je les surový a neľudský, trasú sa mi z neho kolená. Vtedy ešte nevládzam pozorovať mravce a zbierať šišky a zabárať do machu ruky a škrabajúc sa po skalách si ničiť nechty, vtedy sa bojím a keď mi pod nohami praskajú suché konáre, viem, čo je to strach stratených detí v lese. Počujem nepríjemné brblanie storočných stromov a škriekanie namyslených vtákov, ktoré pri svojich cestách prežili už takmer všetko a musia sa tým pochváliť celému svetu. Skoro ráno, keď nedokážem byť bezprostredná a otvoriť náruč novým podnetom len tak, nenávidím tie vtáky a prajem im skorú smrť, zo srdca im želám, aby ich zastrelil poľovník v štrikovaných podkolienkach, aby z nich vytrhal perie, upiekol ich a potom ich jedol dlho, veľmi dlho na verande chaty, ktorú odomyká len raz, dva razy do roka.

  • 26. apr 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 883x
  • 9
Okamihy

Anna Strachan

Okamihy

Keď zapadá slnko a ja si otváram orieškový jogurt, je čas na knihu Približná krajina, na ticho s Katherine, na nasledovanie jej stôp v snehu. Pozorujem ju ako kráča k fjordu, k nákladnej lodi Horný Ural, kde jej Rus Alexander naleje vodku a ona vodku odmietne a potom sneží a je tma a dni plynú a všetko je rovnaké a je jar a je leto a je zima.

  • 3. mar 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 645x
  • 15
Zásahy do krajiny

Anna Strachan

Zásahy do krajiny

Už dlho túžim niečo zbierať, na jar začínam s herbármi, v hrubých knihách suším podbeľ a nezábudky, v októbri sú to zase javorové listy, ktoré položím na papier, obkreslím ceruzkou a prilepím k nim mapu krásnej hrdej Kanady. Ceruzkou robím do krajiny na mape zásahy, bodka vo východnej časti krajiny znamená malé mesto v Quebecu s farebným opadaným lístím na verandách domov, husľový kľúč nakreslený ešte východnejšie znamená kaviareň v štýle Art deco v prístavnom mestečku na Ostrove princa Eduarda, znamená výhľad na spenené sivé more, na piesok na pláži, na tmavovlasú ženu, ktorá sa tu so slnečníkom v ruke prechádzala v júli 1940, v druhom roku vojny.

  • 17. jan 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 573x
  • 3
The earth has music for those who listen

Anna Strachan

The earth has music for those who listen

Mám rada pekné veci, napríklad hnedý papier na pečenie a červené stužky, ktoré na balíčkoch 24. decembra o šiestej večer rozväzovala stará mama, páči sa mi, keď horúci vosk kvapká na dlážku a v tej chvíli chcem mať psa, mohutného a verného, ktorý by mi ležal celý život pri nohách, pretože je to pohodlné, pretože pes je dobrá spoločnosť, účinný liek na zranenú dušu.

  • 28. dec 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 957x
  • 7
Gulliverove cesty

Anna Strachan

Gulliverove cesty

Túžba vidieť statného srnca včera v noci sa naplnila v sne včera v noci, ležala som na prični v kolibe a snívalo sa mi o nádherných jeleňoch, ktoré ma v tajomnej krajine pripomínajúcej africké Pobrežie kostier chceli ukameňovať. Neviem ako to robili, ako sa im darilo nahnať mi až taký strach (ráno som si, pozerajúc sa na mohutný tatranský hrebeň hovorila, bol to len jeleň, Anna, jednoducho jeleň), zrak som mala zakalený a okolo mňa sa mihali prízraky, ktorých znameniam som nerozumela. Statnosť jeleňov, ich dôslednú maskulínnosť som si však presne nezapamätala, ani tvar jeleních parohov, utekala som v červenom plášti s kapucňou na hlave po pieskovej pláži a dúfala som, že z Egypta už pred rokmi vyrazil sv. Anton pustovník, aby ma zachránil, aby, ako František z Assisi, skrotil tieto Božie stvorenia a potom by mi povedal ešte čosi podstatné o živote.

  • 24. aug 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 475x
  • 4
Manuálna práca

Anna Strachan

Manuálna práca

Z vajec zlupujeme škrupiny, nakrájam chlieb, uvarím kávu, mesto s hradom na kopci, mesto obklopené lesmi, malé mesto, dostať sa na miesta, z ktorých hrad pôsobí mimoriadne kráľovsky, dostať sa krajine pod kožu, pred zotmením niekoľko rýchlych kilometrov na bicykli, vôňa lúk a posvätojánske ohne, hady v tráve, ktorých sa prestávam báť, zvieratá, ktoré mi neublížia.

  • 7. júl 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 216x
  • 7
Navštívil ma kúzelník

Anna Strachan

Navštívil ma kúzelník

V polovici júna ma budí bzukot múch a spev vtákov, čerešne sú zelené, večery dlhé, leto sa pomaly začína. Hrmí, blýska sa, občas pijem podbeľový čaj, inokedy sa z okna pozerám na učiteľky, ktoré vedú za ruky mentálne postihnuté deti a hovoria s nimi o dážďovkách, o pôde a vlhkosti. Keď sa v prítmí rán češem, pozorujem ako na kachličky v kúpeľni padajú vlasy, niektoré sa na kachličky prilepia, iné len letia vzduchom a kdesi sa stratia. Som šťastná, zaplavujú ma vlny radosti, pretože jar je v koncoch, nestíha dobehnúť leto plné rozmarov, kontrastov a paradoxov, leto, ktoré narušilo moje životné plány, ktoré upravilo moju cestu.

  • 20. jún 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 492x
  • 4
Murder

Anna Strachan

Murder

Bol to muž v  bavlnenej košeli, muž v klobúku, ktorý  nahlas uvažoval nad slávnym režisérom Polanským a nám ostatným sa snažil nahovoriť, že by sme ho mali ľutovať a súcitiť s ním, veď to, že mu zabil vrah Manson ženu ho muselo navždy poznačiť a  ktovie ako to všetko bolo, vzdychol si, ktovie. Nikto nereagoval, vzduch bol horúci, okolo rozkvitnutých orgovánov poletovali včely, popíjali sme, sedeli sme kade-tade a vôbec sme si neboli blízki, nemali sme si čo povedať, každý bol myšlienkami niekde inde, boli sme preč, niekde ďaleko, všetci sme sa navzájom vzďaľovali. Po chvíli sa muž v klobúku pozrel na dievča v priesvitnej blúzke a spýtal sa, či jej môže ešte naliať whisky, alebo.., máme tu ešte minerálku, vodku, biele víno, povedzte si. Dievča sa usmialo a lenivo si popýtalo minerálku, minerálku s kolieskom citróna, minerálku sýtenú, plnú bubliniek.

  • 16. máj 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 659x
  • 23
Džoging

Anna Strachan

Džoging

Naplánovala som si jarný výlet do Palmenhausu vo Viedni, chcem stráviť niekoľko minút pozorovaním korytnačky vo vode, posedieť si v zelenej hojnosti rastlín, chcem sa unaviť mestom, neskôr sa zobudiť na roztiahnutom gauči a počúvať pravidelný sestrin dych. Určite sa musím prejsť po rozkvitnutých parkoch, pozrieť si bielych kučeravých psov, zjesť čokládovú bonboniéru plnenú likérom a byť pri tom natoľko šťastná, že podať správu o prežitom bude nemožné.

  • 19. apr 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 819x
  • 5
Likér

Anna Strachan

Likér

Cez víkend to bol marhuľový likér z Rakúska, likér v ozdobnej fľaši, ktorý priniesla Američanka Erin, potichu som sa zakrádala do kuchyne k striebornému podnosu a k poldecovým pohárikom, postupne som si nalievala z oranžovej tekutiny pripomínajúcej letný sirup, lahodne som si oblizovala pery a keď ma niekto pristihol pri popíjaní, veselo som ho pozvala, nech sa ide so mnou potužiť. Takto posilnená som sa vracala k nostalgickému čítaniu o mojom rodnom meste, snažila som sa zapamätať si dôležité roky a nielen udalosti, zostávali vo mne veľmi presné čiernobiele obrazy Dolného a Horného Huštáka, obraz odvážnych pltníkov a tváre garbiarov, občas som sa pristihla, že sa vo vnútri trasiem od vzrušenia, prekvapil ma môj vek, pocity zmutované z historických spomienok, ktoré mi unikajú pomedzi prsty a keď si to občas všimnem, vystresovaná sa snažím dobehnúť zameškané - celá sa oddám minulosti , vychutnávam si zmes horkosti a zdravej slasti.

  • 3. apr 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 120x
  • 10
Exotic Bird

Anna Strachan

Exotic Bird

Sedíme unavení ako párik mladistvých nezbedníkov, dvíhame ruky, zacláňame nimi popoludňajšie svetlo prichádzajúce od okna, vlaky vystriedali izby so všetkým, čo potrebujeme, karafa s vodou, suché kvety vo váze, drevo v košoch pri kachľových peciach, deky prikrývajú nahé kolená, deky, pod ktorými si nezbedníci šepkajú tajomstvá, ukladajú si na bruchá cínových vojačikov alebo labute poskladané z papiera. Čakala som na večer, tma, február, takmer jar, kvetované šaty, v ktorých chcem ujsť na juh Talianska, po večeroch popíjať víno a sledovať modré more; čakala som, že si sadneme, pohodlne sa usadíme pod lampu zavesenú na šnúrke a prečítame si niečo z obrázkovej encyklopédie s rybárikom riečnym na obálke, že si posilníme pamäť, no tak, povedzme si o rozprávkach, ktoré sme si čítali, chcem hovoriť o letách, keď sme sa ráno so sestrami zobudili, sadli si na postele a rozprávali si, o čom je piaty a šiesty a ôsmy diel Slávnej päťky. Neviem, či som to sestrám vtedy povedala, ale najviac sa mi páčil diel o lyžovačke, sneh a zvlné kopce Cornwallu, pes Timothy, ktorý sa v inej časti takmer zadusí golfovou loptičkou.

  • 27. feb 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 592x
  • 9
Vplyvy

Anna Strachan

Vplyvy

Boli Vianoce, Vianoce s likérmi, čajom a svietnikmi, vtedy sme sedeli pri vysvietenom akváriu, na oknách kaktusy, na stole tokajské víno, zelené fľaša, presná zmyselnosť. Rybky plávali sem a tam, výrazné bubliny a ostré rastliny, chcela som, aby nás prišiel navštíviť bratranec, aby sa sústredil na lov, aby pochytal rybky, vložil si ich do úst, aby predstieral, že ich prežúva a prehĺta. Lenže to by bola zábava len pre nás starších a nie pre tu prítomné deti, nie sú ako my kedysi, nie, nie sú. Asi je rozdiel medzi konzumovaním rybiek z akvária a rybiek z potoka, nahovorme si, že to bude v tom.

  • 30. dec 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 477x
  • 7
Zrkadlo

Anna Strachan

Zrkadlo

Pred dvanástym decembrom bol december piaty, upratovali sme u starej mamy, utierala som porcelánové sošky, svietniky a obrazy, šálky a čajníky, poliali sme všetky izbové rastliny, vymenili sme záclony a obrusy, nech je pred Vianocami príjemne a čisto. Jedli sme hubovú polievku a pozerali sa na čerešňu za oknom, v decembri sú z nej len konáre, čerešňa je ošumelá, bolo by ľahké nevšimnúť si ju. Horúca polievka v tanieri a biely obrus ma naplnili pokojom, aj pohľadnice z Indie a Ameriky vypísané písmom nakloneným vpravo, srdečné pozdravy s peknými známkami, aj pohľad na starú mama, keď štrikuje, na tie ponožky alebo sveter v procese.

  • 12. dec 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 940x
  • 16
Come Back

Anna Strachan

Come Back

Pozerala som sa do tmy, za okno, opitý muž ma chytil za koleno a mne sa to páčilo. Veď prečo nie, mám rada blízkosť. Zdalo sa mi, že to koleno nie je moje, že ja, Anna som tu len náhodou, že čierne pančuchy nie sú na mojich nohách, že ja som nad tou situáciou, nie, nemohlo sa mi nič stať. Spýtal sa ma, či už vystupujem, či teraz, či nepôjdem s ním, či nemám schôdzku v Československom rozhlase, lebo by som sa na to hodlila, schôdzka v Československom rozhlase. Hovoril, potacájúc sa, že dnes je všetko zahmlené a nejasné, dnes niet slnka, je len toto, len toto. Preto sa potácam, preto dobre nevidím, preto táto vodka.

  • 14. nov 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 826x
  • 12
reklama
1. november

Anna Strachan

1. november

Mrzne, keď kráčame po blate a cestu osvetľuje len mesiac, mrzne, keď tam prídeme a z diaľky pozorujeme zarastený cintorín. Sme tí, ktorí obchádzajú náhrobné kamene a predstavujú si životy, ktoré s odchodmi žltnú ako tie nič nevyjadrujúce čiernobiele fotky, tie mdlé tváre, tie mŕtvoly. Hovorím, že toto je moje prvonovembrové miesto, miesto, kde môžeme stáť so sviečkami v rukách a pozerať sa do korún stromov, stáť tam placho a vznešene ako vlci, triasť sa od zimy, byť vlkmi, ktoré sú pred deviatou len tmavými škvrnami, vlci na cintoríne, vlci v kríkoch, vlci blízko lesa, ktorý v tme vyzerá ako diera, ako jaskyňa stvorená pre kvílenie.

  • 1. nov 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 464x
  • 3
Jeseň

Anna Strachan

Jeseň

Chcelo sa mi rozprávať o láske tak, že nespomenieme slovo láska, že sa jej ani nedotkneme, len si povieme o inom s láskou, sediac za stolom s vyšívaným obrusom, jedna sviečka, kytica, fľaša vína a tri, štyri poháre. Je to ako analógová spomienka na máj 2009, spomienka na sedenie v záhrade s Miloszovou abecedou v ruke, sadneš si na na tú trávu, pozrieš sa priamo do očí psovi, včela ti sadne na kúsok nahého tela, lepkavé spomienky, vlhké spomienky, jar.

  • 19. okt 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 006x
  • 9
Blue

Anna Strachan

Blue

Odišiel a ja som sa vrátila späť, zostalo po ňom nedopité víno s mŕtvou muchou, obálka s mojím písmom, môj odkaz, aby ma čakal, treba čakať niekoľko hodín, potom sa vrátim, budem späť, späť tu v modrej izbe. Sadnem si na posteľ, z tašky si vyberiem balíček žuvačiek a nepoviem nič. Veď načo.

  • 4. okt 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 190x
  • 4
September

Anna Strachan

September

Neviem ako to povedať, nie neviem, pretože nie som presná, nie som výstižná, nesnažím sa, teraz ani nechcem byť.  Teraz nemusím dať o sebe vedieť, som šťastná práve takto, smerujem k vyrovnanosti, ktorá nie je jednoduchá a bezbolestná. Dopracovať sa k nej nebolo ľahké, preto nerozmýšľam, čo s ňou bude neskôr, pracujem s ňou práve teraz.

  • 25. sep 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 143x
  • 17
Sajlencio

Anna Strachan

Sajlencio

Len obrazy a hudba, to je teraz nevyhnutné, podstatné, úplné. V tichu si do batoha balím potrebné veci, zubnú kefku, vlhké utierky, stan a spacák do mínus 13°C. Mojím momentálnym životným pocitom je ticho, menej zo seba vydávam, viac prijímam, mohlo by to byť sebectvo, ale ja to myslím inak.

  • 4. sep 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 415x
  • 7
SkryťZatvoriť reklamu