Jedli sme mlčky, usmievajúc sa, pichali sme vidličkami dočiernych olív, chuť chleba, ktorý už nie je najčerstvejší, vôňa rozvarenýchjabĺk a maminej kávy s mliekom.
Včera zmrzlina so šľahačkou v cukrárni, spomenula som si tam na báseň Láska v Moskve, že v nej je niečo o stehnách
"Tvoja moskovská izba, biele ruže,
stehná, hrubé cigarety, stuha vetra." °
A potom mi dnešok pripomenulo tričko, čo žehlilamama, tričko VPN, mama tam, kde je teplo, ona, na gauči otcove knižkya horká čokoláda.
Vzali sme si štyri jablká a bylinkový čaj dotermosky, horúci čaj s medom, stáli sme čakajúc na autobus, dievčas visiacimi náušnicami, dievča v čiernom kabáte, chlapec, ktorému bolo zima, poskakoval, napravil si čiapku, uviazal si šál, niekomu hovorilo daždi, o chlade, o vlaku, ktorý mal meškanie. Chlapec sapodobal na speváka skupiny Incubus, také chudé dlhé telo, tak sme sihovorili s P., keď sme sedeli na posteli, pili čaj a pozerali sa naturné Incubus, Island, ako tam stáli ľudia s fotoaparátmi a pozeralisa na gejzír, na jazierka s ľudskými hlavami a parou, a neskôrIncubus v Tel Avive a kdesi v Španielsku.
Mesto bolo tiché, také malé, vietor, jedna nezateplenábytovka, my, niekoľko Čechov, čo zišli z hôr a potom prišiel autobusso snehom za stieračom.
Hore som si spomenula na Nevu a na Annu Pavlovu, akojej tvár mala vo filme bielofialovú farbu, to vtedy, keď M. chcel, aby som muniečo zatancovala no ja, že nie, no určite.
Zrazu taká radosť zo studeného nosa, z rukavíca snehu, zelené čučoredie, dvíhanie nôh, stopy,hnedá veverička a jej chvost, cudzí pes, dotknúť sa vody, len to vidieť, len tam byť.
° V. Pavković
+
