Hovoríme o tajomných záhradach , directed by Agnieszka Holland, ako šumelo lístie a to dievča prinútené do rozhovorov s hmlistými spomienkami, spálené lístie, vták na plote, fúzatý muž, hmla, dym, vres, Anglicko.
A tak ideme, po snehu a tu niekde sú diviaky, nachádzame ich stopy, z ich ňufákov sa určite parí, sú dupajúcim stádom, ničia pôdu, môžu ma zabiť, kým tu stojím a pozerám sa na biele plody, krajina jej tichá a ja sa jej pokloním, vzdať hold tomu tomu, čo je natural, z pokolenia na pokolenie cítiť požehnanie prúdov riek a jastrabov a teraz toto živočíšne dopoludnie, čo ma tak hryzie, hryzie, hryzie.
Podoby farieb, obmeny, výstrel z mojej predstavivosti upresní zimné dni, keď chcem mať posteľ plnú narcisov a muža, čo sa ma ujíma, áno, áno, aj jemu by sa páčili podoby dnešnej modrej,
+ 72, for kerri, rooftops, rokcenter ,
hovoril by mám ťa rád a ja by som vypľula svoje vnútornosti, on nič, on rád, modré dni, keď nechcem žiadne urevané decko, čo by ma mohlo škrabkať v bruchu a potom mu vravím, že on lepšie, že on by sa vedel lepšie postarať a tie deti aj tak chcem.
Skončia sa dni, nové noci, nové vzrušenia a intenzívne rána. Toto ako výstrižok z novín, nalepím si na stenu, aby to so mnou bolo, tajomné, tajomné záhrady.
