Byť na cestách, byť malou časťou krajiny, člnom na rieke, sedieť v klobúku v kajaku na jednom z Mazurských jazier a čakať na vlnu, ktorá by mi zamočila tvár, ktorá by prekvapila.
Sneh sa roztopil, hnedé kopcovité polia pôsobia ako škvrny, ako kožušiny strhnuté z medveďov rozvešané na bielych stenách, kaštiele poľovníkov, ich zelené košele s odznakmi. Ich večere z diviny, oheň v kozuboch, zvyšky mäsa za zubami. Tak som ich raz videla, spoza rohu, len tak na chvíľu a potom jar v kaštieli z poľskej strany Tatier, kvety siahajúce po členky, fialové s oranžovými jazykmi, nebo sivé a bez slnka, kaštieľ prázdny, závesy zatiahnuté, len jedno auto stojace na parkovisku zo štrku. Spomienka je uložená v mysli ako fotka. Predstava takejto krajiny napĺňa. Znepokojuje, je príliš tichá a melancholická, preto núti premýšľať. Ukáže prstom, odhalí, otvorí dvere do takých miest v nás, ktoré chceme nechať navždy zatvorené, zamknuté, neporušené. Nechceme sa k nim už vracať. Ale tá krajina ich otvára celkom prirodzene, neustúpi. Preto uvažujem, či sa vydať na takúto cestu. Čo v tej krajine získavame a čo strácame?
Potichu som sa prešla domom. Dotkla som sa bieleho zábradlie zo začiatku dvadsiateho storočia. Nešla som na koncert Andreja Šebana. Nešla som do kina, v ktorom sa nekúri. Sedela som a doniesla som tým, čo sa rozprávali šalát v miskách, zapichla som doň vidličky, do hrnčekov som naliala čaj, v kuchyni zhasla svetlo. Mama sa vrátila s hnedou taškou v ruke, s utíchajúcou migrénou sa ku mne postavila a hovorili sme, hovorili sme pokojne s pohármi v ruke, nový príbeh o srbskom dievčati, jej nehoda na sánkovačke, zlomený stavec, tri mesiace na lôžku v pred očami sa rozplývajúcej nemocnici.
Bolo mi jej ľúto. Prvé, čo mi napadlo bolo ako sa po srbsky povie au, ako sa povie zlomený stavec.
Moje víno bolo biele a kyslé, pila som ho pomaly, pozerali sme Dva dni v Paríži a ja som si vravela, že je to také milé a veľmi hlúpe, zatvárali sa mi oči, v lampe mohla prasknúť žiarovka, ale nepraskla. Ten večer bol prchavý, vlastne ani nemusel byť, jeho originalita a presnosť sa mohla vytratiť. Chcela som, aby niekto prišiel a odfotil to, aby neostala len moja spomienka v hlave.
Pred spaním si ešte pozriem filmové spomienky, tú rolku filmu zabalenú v papierovom vrecku. December a január na rôznych miestach, ktoré ovplyvňujú.
Bonus: Nehoda
+ o krajine: top of the valley, albemarle, basse saison winter, toto
