Ja by som im povedala, že keď Brazília, tak Rubém Fonseca a jeho excelentné brutality. A povedala by som, že keď je ich duša hladná, Coelho ju nenasýti, lebo Coelho nie je všemohúci.
Ten hotel, v ktorom chcel M. so mnou stráviť niekoľko hodín, opravujú. Videla som to, keď som vystúpila z vlaku, videla som tapety a možno veľkú posteľ pre mňa a moje knihy, ktoré len tak sú a ja ich nečítam. Povedala som M., že napísali cestou do Moskvy a do Mongolska, ich správy kedykoľvek potešia. Naplánujeme si nový lesný trip v septembri, keď ja budem opäť hundrať, že mám dosť spania v stane a tých strachov, čo tam prežívam a nakoniec vždy zaspím. A vlastne ma to vždy fascinuje, polievky a čaje a spacák do mínus desať.

V septembri nám povedia o galériách v Moskve. O výstupe na ten niekoľkotisícový vrchol, o mäse a jurtách v Mongolsku. Lebo J. sa kvôli tomu všetkému veľmi tešila.
Za hotelom som odbočila doprava a rýchly krok, daždivé oblaky valiace sa na hory. Našla som ich na lezeckej stene, dala som im čokoládky, M. som cmukla cez takú sieťku, potom sme sa povozili po schodoch, vycikali sa a ja som na tom WC nejako divne otvárala kôš, že tá žena s rúžom na mňa pozerala ako na kravu.
Videli sme aj fotoaparát Canon a naplánovali sme si ho ako dieťa, dieťa, čo príde a niečo v živote sa zmení. Aj Suši sa naň pozerala a potom sme si obzerali práčky, tie bubny a dizajn, viezli sme sa v aute, vybuchol nám chladič a dymilo sa. A aj tak to bolo smiešne, ako mi potom na stanici M. kúpil lístok, lebo ja som minula všetky peniaze a Suši mi dala jablko, buchtu, syr.
A chladič opravili. Kúpili v DM drogérii destilovanú vodu.
Keď sa vraciam, po našom dome pobehuje biely pes a Maxim, ktorého mám rada. Pozbierame spolu jablká, objednáme pizzu a jeme ju v záhrade, mama naleje do pohárov červené víno a kvôli rýchlo zapadajúcemu slnku si obuje teplé ponožky. Dedo v záhrade stratí cigarety, ponúknem sa hľadať ich, cigarety sa napokon nájdu v jeho druhom vrecku. Maxim sedí na stole, alebo na ňom stojí, alebo si žuje prsty, ale pľuje jabĺčka. Maxim je hravé dieťa s bielymi zubami a modrými očami, Maxim pekne vonia, ako niečo, čo sa práve vypralo v práčke.
A večer, večer ma Maxim drží za palec a mne sa zdá, že niečo sa práve začína.