Nachvíľu doma, z postele k raňajkám, čo pripravila mama, vajce v škrupine, káva melta, niekoľko stupňov pod nulou a ostré slnko.
Vo Švédsku sme boli kolísaní, odvracala som tvár od slnka, pocit, že tam je január a nie november, tma o pol piatej a ryby, chytili sme šťuky, šťuky potom pripravené, upečené, s citrónom pri sviečkach, misky a taniere a tučný Švéd pozeral švédskeho Milionára a vo vštekých oknách svietili lampy v tvare hríbikov.
Ráno som sa sprchovala, horúca voda a mráz, otvorila som okno, prelievanie, splývanie, už ticho a nie vtáci, tu spanie iné, vo Švédsku iný matrac a široké ulice, blízkosť studeného mora a labutí, pobrežie vyzdobené labuťami a kačkami, loďkami a letnými domčekmi, bicykle, veľa bicyklov, množstvo bicyklov, svetlé vlasy a drahé potraviny, majáky, borovice a jazerá, móla, áno móla a chcem sa ešte vrátiť do Štokholmu, vyštípe líca, priučíme sa otužilosti, Švédky v čiernych kabátoch a úzkych nohaviciach, bosé nohy v topánkach, 3°C , kostoly svenska kyrkan, kaviarne s terasami, na stoličkách deky a muži elegantní s kávou take away, prístavy a vzduch, ostrosť, úzke stredoveké uličky,
divadlo, kde pôsobil Ingmar Bergmann.
A teraz s taškou a s Elle interiör a vodou a potrhanou mapou Štokhomlu si kupujeme lístky na vlak, popod Tatry, v kupé len my dvaja a slnko a chystať sa na ďaľľšiu cestu a rozmýšľať o snehu, o bežkovaní a o Vianociach, v hlave ľahký a pôsobivý škandinávsky dizajn, spájanie.
