Snorím každy deň, chytám peľ do čiapky a mucholapkou šľahám útle skúsenosti dňa - prežitia - zážitky. Včera som stála, pozerala sa na útlocitnosť vlniek v nafukovacom bazéne, myslela som si: modrá.
Modrá sa chveje, modrá huspenina, modré skúsenosti s láskou, modré rodiny, modrá šnúrka pod tričkom. A potom, že ahoj tieseň, ahoj bolesť, ahoj mesiac, ktorý si dnes mohutný, vidím ti kostru, vidím ti krv - príťažlivú, lebo rozvádza živosť. Trápiť sa. Je to únosné, je to možné, bolestivé, drhnem svoju dušu - aby sa dvíhala, aby šla priamo, aby sa nerozdrobila tak, že jej nebude. To ty, mesiac, to ty, spochabený splnomocniteľ tejto noci, uslzené splašky nespľasnú v stoke, odhodlávam sa, som zameraná na neúplnú symbiózu - mňa a nečloveka, to ty mesiac, kuriózne nežne driapeš moje srdce.
Dnes chutím ako striekané ovocie a aj tak si sa pohrúžil do mojej chuti.
