Ten, čo drží v ruke štetec má biele tričkoa plný nos, chodím mu po servítky, zelené s bobuľami hrozna, niektoich tu zabudol, niekomu sa páčili. Ten, čo maľuje, je celý svetlý, zrazuosvetlený, D. hrá na priečnej flaute, T. na klavíri a brat O. na gitare,sú tu nejaké vlákna, prepojenia, asi láska, spája nás rovnaká krvná skupina,podobné oči, to čo je pružné a dáva voľnosť.
Ako včera, film, pitva, rozrezaná ruka, viditeľné šľachya fascinácia ľudskosťou, tým nožíčkom, skalpel, biele plášte.
Tendines musculorum flexorum digitorum manus. Šľachyohýbačov prstov ruky.
Dnes som videla dážď so snehom a potom len sneh, bielepolia, čakajúc na nejakú stopu srny, zajaca, akéhokoľvek zvieraťa, som pozeralavon oknom, v kupé fúkalo, žena spiaca, žena prikrytá čiernym kabátom, nastaniciach farebné žiarovky omotané okolo ihličnatých stromov, modré čiapky,dnes veľa bielej a modrej a veľa vody, množstvo.
Bol pohreb, doniesli odtiaľ chlebíčky s paprikoua pozvanie k veľkému viac než miliónovému mestu, nie priamo doň, niepriamo, aby sme mohli hľadieť z diaľky, s odstupom a očakávaním,premýšľať v tichu s pohárom v ruke, hojdať sa v kresle,červeno-biely obrus vo vánku a my tam, my, čo sme len tak, čo len tak smea vypisujeme pohľadnice.
Báseň o čerstvom mlieku v pohári, o ústachženy, ktorá si odhryzla z jablka.
Prestanú hrať, odložia hudobné nástroje, biele papieres čiernymi notami, spona na puzdre, ťuk, kvápe šťava z citrusovéhoovocia a to svetlo, žlté svetlo. Ten, čo maľuje, hovorí, že sa mu páčiamoje vlasy teraz, moja hlava teraz, tie myšlienky, s ktorými je spokojný, počas týchto dní mu na hlavu svietilo slnko
a teraznavrhnem priblíženie sa, mojepľúca, how my lungs will experience it?So how?
Počúvame taniere, zvuk taniera, keď ho položíme na druhýdo poličky, potom sklo pohárov, dotýkame sa tepla čaju a ozdôb, ktoré sútu, aby pripomenuli Vianoce, praskajú orechy, stará mama pripravila rezance dopolievky, chcem si do nich zaboriť ruky, vážiť si námahu, pred očami mlynv Holandsku, múka biela, múka, ktorá sa sype z roztrhnutého vrecka.
Teraz mi chýbajú kvety. Tak trochu. Tulipány vo vázea biele narcisy, nahrádzame ich skrytou krásou, skrehnutosťou, túžime eštepo väčšej, ešte dôraznejšej sledujúc predpovede počasia, žlté slniečkaa vločky pod oblakmi nakreslené v novinách.
Možno by som sa mala cítiť inak, myslieť na iné veci, žerastiem, zajtra mi upečú koláč, bozky, stužky, od zajtra mám 22 rokov.
