Poobede som sa pozerala na stromček, na jeho svetlo a modrú v oknách,
k tomu pomalé piesne, asi Nick Cave s PJ Harvey, to lala-la, lala-la.
Potichu o rozmýšľam o daroch, akýchkoľvek, oblečená v pekných šatách, v krátkych, v bielych so zelenou, dnes treba čistotu, mama zabalila J., čo tu chodí pýtať peniaze ovocie, oranžová pomarančov, víno vo fľaši. J. si zapáli cigaretu, otvorí si s mužom víno, možno si zaspievajú, možno to, čo poskytuje ich intelekt, taká jednoduchosť vie očariť, vie zlomiť.
J. pracuje vo VPS, niekedy tu aj žehlí, umyje okná, čistí jablká, ohovára, nikdy nedostane peniaze len tak, teraz na ňu myslím, už je to tak.
Veľa som rozprávala, nakrájať uhorky, nakrájať horúcu mrkvu, prišiel P., zabaliť k nám darčeky, prišiel v modrej vetrovke s rolkou baliaceho papiera, príbeh o vianočnom stromčeku, zabaliť mu do staniolu kocky čokolády, čokoláda, z ktorej vytŕčajú oriešky.
Pozerala som sa z okna na padajúci sneh, svetlo na parapete, točila sa mi hlava, alkohol a cesnak, na stole tá kytica, ktorú včera doviezli v lepenkovej škatuli, napísané Dámy Vlčkové, tak sme škatuľu rozbalili a voňali kvety, červené kvety.
O. mi kúpil Garbage, dosť som sa tešila, trhanie papiera, stužky, nové knihy, nové vône.
Povedala som si, že vianočné ráno, to treba vstať skoro, tešiť sa tak ako keby som ja sama porodila dieťa, urevané, ale milé, jasať, že je. Krajina bude biela, aj na kopci kam pôjdem, aj v lesoch, ktoré uvidím, biela, stuhnutosť ľadu, stopy zajacov a sŕn.
Dnes radosť ako postoj, nie ako cit.
