31/10/05

Priesvitná lepiaca páska z nosa líšky sa odlepuje. Aj papierová, pastelkami vymaľovaná líška má svoje roky. Presne dva. A ty sa z toho tešíš. Že sa môžeš na ňu pozerať a obuť si popritom štrikované ponožky. Potom necháš líšku líškou a sadáš si. Počúvaš slová biskupa východného dištriktu a podčiarkuješ si vety Jacka Kerouaca, román Na ceste. Chce sa ti spať.  (Vrzgot rozhojdaných hojdačiek. Hotel na kopci a v ňom svietidlá s mokrým efektom. Veľké biele okná s novšími žalúziami a pohyblivou vôňou odohnaných cigariet. Chvenie studenej priehrady a bielych rybárskych lodiek. Tebamôžerozplakať vietor a nestálosť jeho prianí. Pokosená tráva . Slnko dodávajúce tráve šampónový lesk. Zaneprázdnený údržbár. Tvoje hojdanie vyvolávajúce poskakovanie Západných Tatier. Dobytok na lúkach v spoločnosti pastiera s palicou pod bradou. Šum čerstvej tlače v tvojom vrecku. Blato na týchto topánkach. )  Už obutá v tých štrikovaných ponožkách prechádzaš do kuchyne, aby si zjedla žltú kašičku. „Večer z nej bude bagandža“, odhadla mama. Dávaš si do úst lyžicu za lyžicou a lyžicu držíš zle. Je ti pekne pri pomyslení na tvoj prejav v zátvorke povyše. Na dnešný fragment z tohtoročnej prekvapujúcej jesen

Anna Strachan Bloger

Odoberať blogera Odber aktívny