Čo to pre mňa znamená, neviem.
Teraz je veľa ľudí v Amerike, pošlú odtiaľ nejaké malé nenápadné správy, napríklad červené ponožky a kečup, a limuzína a sú ako bodky, ktoré blikajú na mape Ameriky, aj my, keď sme si kúpili čokoládu a studený čaj so slamkou a rozprávali sa o politike a vojnách a nakreslili sme miesta, kam pôjdeme, napísali sme o Aljaške, o krajinách, kde žijú medvede a potom nejaký Adam povedal, že Kansas, to sú sedláci.
Preto som sa rozhodla, že pôjdem aj do Kansasu. A kúpim si tam károvnú bavlnenú blúzku. A spomeniem si na Wima Wendersa. A na Lanu.
Pila som čierny čaj a jedla sucháre, dobrého leča v žltej miske som sa ani nedotkla, spala som na gauči prikrytá spacákom, aj iní spali, spali sme, keď hrmelo a neskôr to prešlo a my sme v záhrade v studenej vode umývali fazuľu a oblievali sa. A mama stála na schodoch a strihala si nechty.
Vlastne nechcem nič, nič, sútažím o Mexiko a vystrihujem kupóny, večer som si kúpila na žltej pumpe Slovnaft noviny, J. napísala pekný mail, konečne som videla Krajinu hojnosti a veľa som si zapamätala. Ako Lana tancuje na streche, suchá pôda v Kalifornii, Lana v lietadle, Lana fajčí a píše kdesi na Blízky východ.
Do Malej Fatry asi nepôjdeme. Lebo nie sme všemohúci. Treba ísť spať a čakať, čo prinesie zajtrajšok.
...
obrázok: tu
