Jazmín ma rozvíja. Kvitnem. Vzplanula som na vysokom podpätku, ktorýnevidno. V Krpcovi vzplanul talent, rozkreslil sa, chodí na vernisáže,prihlásil sa na výtvarnú. Hrám sa s nohami a počúvam dýchaniespolubývajúcich, dýchajú dievčensky. Ja nie, ja chrčím ako chlap, otrasne fučím ako vravia moje sestry, mámkrivú priehradku v nose.
7:08
Zavesený žltý froté uterák, šupka z banána na okenici. Žltý svetkrátko po siedmej. A k tomu TheMan Who Sold the World od Nirvany.
7:30
Kanada farbamilen tak iskrí, na fotkách mám ohromné klobúky, minimálne minisukienky, deti ažreklamne podarené, v námorníckych tričkách a opálené, Andrej užzadumaný, Marek ešte cherubín. A Dušan, ten skáče cez pahorky ako jeleňz Piesne piesní. Cez pahorky a cez skaly na brehu Nového Škótska.More je za ním, indigované, obloha ešte indigovejšia.
Toto znamená pár strán z HappyendovJaroslavy Blažkovej. Aj Tašova sestražila v Kanade. Moja prateta. Možno si raz kúpime letenky a vyberiemesa tam. Budem tvoja žena. Rafting v Britskej Kolumbii. Pstruhyv studených jazerách a sypký sneh na ľade, keď zamrznú. Bosé nohyv Alberte, outdoor blízko miestzlatokopov. Sex v stane, piesok, hučí more, jeseň na Ostrove princaEduarda, závan vetra z Halifaxu. Vancouver a poviedky, Vancouvera smotanová zmrzlina, majáky a deti maľujúce temperovými farbami.
15.34
Cestujeme MHD, máme špekačky, vodu, chlieb, žuvačky a iné jedlo.Pečiem sa ako kura na ražni, zatvorím oči a chcem sa ponatierať živicounašich smrekov a jedličiek. Tu také nie sú, ale je tu inak opojne. Listy poskytujú rapídnu zelenú, vyberanúa sviežu, pokiaľ možno dnes najkrajšiu na svete. Zo zeme vytŕčajú bielekvety, šikovne rastú, zo dňa na deň sú pevnejšie, niečo vydržia.
Na kopci je kríž, pod krížom tráva a prach. Žlté kvety, žltéoblečenie. Ešte tu chýbajú žlté hrušky alebo naháňajúce sa žĺtka. Čítam si článoko Joni Mitchellovej a potom mi ukazuješ ako mám liezť.
Si láskavosť. Viem to.
*
Už keď je tma
svieti mesiac, svetlo v tme. Horúci oheň vytvára v každomz nás akúsi zraniteľnosť. Robí s nami nemé interview, zdôrazňuje tónyv duši, niečo amputuje, niečo zasadí a povie : ty to polievaj. Každýmáme svoje drevo, na ktorom sedíme, mesto svieti, hemží sa to tam autami.Hladkáš mi členok, Laura rozpráva o svadbe svojho brata a Katka peknemlčí.
22.30
V Krčme si kupujeme kofolu a ľudia vravia : to čo sú za turisti. Sedíme na lavičke a popíjame. V hlave si tvarujem slová. Najkrajšie.
Ako toto.
Vzduch, absolútnosť, vzťahy.
