Víno som vyliala do drezu, zdalo sa mi, že horím láskou a ničím kuchyňu s jedným slnečným lúčom prudkou vášňou, že beriem jemné tóny mise s hruškami a s citrónmi, že ich svojím postojom rozpučím.
Stála som opretá o kuchynskú linku naplnená modrou, spojenou prítomnosťou a minulosťou, chcela som nakresliť moje myšlienky, lenže to mi nešlo, nie, kresliť neviem, neviem ani maľovať, tak som tam len tak bezradne postávala a čarbala som niekde mimo mojich schopností na niečo neuchopiteľné. Tak vznikli modré pasáže.
PS:
robím radosť predovšetkým sebe. Aby som na dnešnú príliš modrú medzi ním a mnou nikdy nezabudla.




