V centre stromy chrania pokozku, chrania oci a vlasy, ludia nakupuju a v stankoch predavaju knihy, prstene, satky, co sa trepu vo vetre. Deti maju radost, drzia sa za vypukle bruska a tlapkaju sa po nich. Casto si sadneme pod slnecnik a pijeme nieco, co ma bublinky, hojdame sa na stolickach a potom do tych uzkych ulic, tam, kde zeny sedia na lavickach a klebetia, metly oprete o domy, strateny plysovy medvedik sediaci na betone.
Coskoro pridu zmeny. O necely mesiac. Nasadnem na vlak do Sofie a tam sa stretneme. Tam ich privitam. Prenajmeme si lacnu izbu v centre, tam, kde je kupelna s plesnou a chrobaky. A ja ich zabijem, aby sa D. nebala. Teraz sa tesim na tie hory tam, na prevysenia, na vzduch, na moje koleno, co sa casto trasie. Ako to zvladne, ake bude statocne.
Vcera som mu chcela vyslat spravy o tej burke. Ze sa blyskalo, ze to bolo vzrusujuce. Aj filmy v noci, co sa odohravaju vo Varsave, aj prenikavy mesiac a ti, co si uz balia kufre a na taxikoch odchadzaju. A je tu tichsie a tichsie, listy na stromoch sumia, pastier vedie svoje kozy kazde rano na polia.
Ist z tmy do tychto svetiel a zanechat niekolko bodiek za vetami.
