Dnes je už 9/1/06 a nám ešte stále svieti stromček. Páči sa mi jeho blízkosť, jeho dážď vyvolaný každým mimovoľným pohybom, žiarovky na jeho vetvičkách a tak, no už by som chcela odstrániť zvyšky zimy, celú zimu v rozkvete a cupitať v baletných topánkach. Včera som sa so zimou vysporiadala, dnes ju už opäť nechcem. Lebo som nevyrovnaná bytosť.
Ale to neznamená, že sa nesmejem. Že sa nechcem učiť život prijímať taký, aký je, so všetkým, čo (ne)príjemne prekvapuje. A toto je proces. Tak si to myslím, tak si to tu píšem a mama sa ma pýta, že čo to píšem. A že má strašnú chuť na šalát, tak ho ide urobiť. Pustil jej zo soli šťavičku, tak je rada. Dosť rada.
A keď raz spolu pôjdeme na sever, a potom ešte na juh a ešte stále sa budeme ľúbiť s tým, čo život prináša, poviem ti, že si skutočne oslnený. Že ozaj žiariš ako med na lyžičke, ktorý sa zošuchuje do vianočného koláča. Oznámim ti, že sme to zvládli a ak manželstvo nie je dnes trend, mne sa páči. Lebo netrendové veci ku mne tak trochu idú. A ty budeš vedieť, že tým nemyslím mrkváče, ale celkom niečo iné. Ak ochoriem a nezomriem, tak ti poviem: si statočný, hej, tak ti poviem a ty mi povieš, aká som ja slnečnica a ty slnečník, preto si taký oslnený...A aby toho nebolo veľa, na teraz končím, ale toto je len kúsok procesu....spi sladko.. tam...alebo hentam ...
