Vravím si, že nám tu chýba tranzistor a štýl bývania nesovietskych päťdesiatych rokov, ktorý by ozvučil pokojné plynutie večera a prostoreko by rozospieval Krpcove choré hrdlo, jeho ideálne hlasivky, vyvrátil by a zároveň by splynul v hudbe, v pomaľovaných kahancoch, ktoré som naukladala na okno, pár som ich zapálila aj na dlážke, napravila som kvet a vyhodila jeho vyschnuté lístky, je tu tak dobre, že nemám ani najmenšiu chuť na Orient, je tu tak dobre - mne v tomto farebnom oblečení, je mi dobre, umývam hlinené a porcelánové hrnčeky a hrnčeky zo skla, naprávam dozaujímava prestretý stôl, stôl na nedeľný obed bez rodičov, dozaujímava - nejde o eufemizmus. Mám vzťah k veciam, ktoré sú tu, k modrému čajníku aj k prestieraniu z Južnej Afriky, aj k ľanovému obrusu, na ktorom sú vyšité drobné kvety. Odkladám príbory a trošku mi chrupčí pod nohami, premýšľam, či je to soľ alebo je to cukor, Krpec si odkašliava, netreba sa báť, veď som poučená, ako sa o neho starať, aby nám do rána nezomrel.
14:00
Tráva pripomína suchú dlažku, všetko je suché, len kde - tu vidno blato a afektované rastliny, svieti slnko, teplý vzduch vyháňa jazdcov na koňoch aj so psami utekať a utekať, byť portrétom, rezňom pre dušu štvorročného dieťaťa, máme nepretržité pohnútky ísť ďalej, lietať ako samičky, ísť a byť uprostred anglicky vyzerajúceho poľa, robiť topánkami bodky za jeho vetami, chumáče bucľatého pišťania nás vytrhávajú z dumania, je tu pekne, za mesiacom vonia štedrá večera, kone sa približujú, psy sú plné nádeje a potom zmenia smer, akoby sme boli neregistrovateľné, my, ktoré prežívame medové chvíle, bonpariové okamihy, také prítulné chvíle, ktoré ešte nespoznali sterilnú čistotu hotela.
Rozprávame sa o mafii, o háji, lebo tam je teraz medveď, tak nám nie je všetko šuma fuk, fotíme sa a vznášame, keď prenikáme slnkom a jeho prívetivým odkazom v pažravej polohe trávy, v polohe oblohy, v jej dychčajúcom vyžarovaní, pretože je hmatateľne modrá, hej, už dlho nebola takáto ohromujúca.
8:30
Mlčky odhŕňam šušťajúci spacák zo svojho tela, som balíček, ktorý sa rozbaľuje, preberá a ponúka sa tomuto dňu, aby ho deň prudko využil, smelo a panensky sa mu odovzdal, zaspala som v obývačke, zámerne som si o 2:15 vyumývala ginkom vlasy a o pol tretej si ľahla na gauč a vymýšľala si, že by si mohol byť napríkla mahagón, že by som vyslovila neslušný návrh, teraz som nečinná, červená v tričku s párcentimetrovým Snoopym, vlhké ticho spania ma napĺňa vodou, moja bránica sa topí a je vlhká, všetko je vlhké, lebo je ráno, len sa tak obšmietam a neoblečiem si nič, čo by mohlo zhmotniť moje klimatizované myšlienky, nič, čo by zabránilo týmto okysličeným pohybom, vyjdem von a staviam sa na schody, pozerám na kúsky listov, už len hnedých listov, na tvári mi sneží pohanský vietor, jeho prijateľná teplota ma chce rozpučiť a mne sa to páči, zrazu som rozpálená vnučka vetra uhýbajúca nebezpečným pohľadom, náš pes ešte spí a zdá sa, že aj všetci susedia ešte spia alebo možno v kuchyni popíjajú kávu čítajúc Nový čas, vytrácam sa a unikám, sem, preč a naspäť, tu, táto návyková látka, zmierenie, ktoré ma po noci očisťujúci charakter, môj návrat, aby som mohla nasledovať, dnes, ponúkol si za mňa výkupné, bolo by nemožné neprijať ho. Ponúkam sa na dlhodobú šťavnatú aféru, dnes, dnes, keď sa mi tak páči žiť, rozvoniavaš tak blízko, najbližšie.
