Píšem tieto výkriky a počúvam neprítomné doliehajúce slová docenta, jeho citáciu akéhosi Američana, že "celá moderná filozofia je súbor poznámok k Platónovi". Páči sa mi to. Odštiepujem sa od pocitov lásky a potom im celá prepadám, caritas - eros - caritas, vnútro človeka je priestranné, myslím, tak myslím sediac na tejto posteli, myslím a škrabem nechtom po červenom Nemovi na karisbloku, po žltých banánoch na karisbloku druhom, rozmýšľam, či sa mi páčilo včerajšie divadelné Čakanie na Godota, v polovici som umŕtvená nedostatočným spánkom odišla, aby som sa v kúpeľni s vypálenými žiarovkami pri blonďavých sviečkach osprchovala, aby som si pod hladinu strčila členky, pretože to mokro príliš pomaly odteká. Stála som pred zrkadlom, plameň sviečky intímne dezinfikoval všadeprítomno, stála som v tej vode po členky, česala si vlasy a penila zubnou pastou. Chlapci z izby oproti drhli akýmsi delíriom tremens, drhli a chrčali spolu s tuzemskými rapermi, štrngali kauflandovými skleničkami a postmoderne esteticky sa smiali.
Hľadať krásne vo všetkom a všade.
Nadŕžam noci, som ňou zaopatrená, niekedy prejde popod okná auto a niekedy nie, načapovala by som ti do úst rozpálenie, chuť Granka a praskajúcich egrešov, chuť prekvapenej chvíle kučeravej ako šnúra telefónu, načapovala by som pre teba pobavenie úplného odovzdávania sa, riskantného a zraniteľného, ale teraz som ponorená do medových snov, zaspávam, zaspím s dravou túžbou preniknúť každodennosťou, rozanalyzovať jadierka života do špiku kostí. Počkáš ma ráno, hej ráno, ráno ti to kurzívou dopoviem a vy chlapci študujúci manažment, potichšie, s láskou sa správajte k doterajším príjemným bilaterálnym vzťahom.
