Prečítala som tam knihu o milencoch v Benátkach, v Benátkach sa stala vražda a Mary potom stála v márnici a D. liezla práve vtedy na tú skalku, v tej červenej prilbe vyzerala tak inak, možno ako muchotrávka alebo malina, vlastne mohla vyzerať ako čokoľvek z lesa, ako čokoľvek, čo by narušilo tú zelenú.
Keď (sme) doliezli, tá blízkosť, keď ľuďom pri ohni žiaria tváre, J. mala na stehne trochu masti z mäsa a M. jej povedal masť na tvojom stehne, to môžem. Potom sme zbalili jedlo a vytiahli spacáky, oheň ešte horel, tlenie a praskanie, akoby malá náhorná plošina pod niekoľkometrovými stromami, hviezdy a blýskanie naraz, tichá noc a chrápanie M., že mu treba otočiť hlavu alebo do neho drgnúť, alebo ho zobudiť a potom mu o tom ráno povedať.
V ten deň som v tej malinovej prilbe vyliezla tú stenu, M. bol vlastne radšej ako ja a potom začalo pršať. Je pekné, keď lezeckú výstroj počuť v lese, sú to kovové hrkálky. Ukryli sme sa v jaskyni a hovorili o bleskoch a úmrtiach, čítanie, zelený šál J. a horúci čaj v ružovej miske, také chvíle mám rada, aj vlhkosť vzduchu, potrhanú hmlu a blato pri studničke, most, ktorý sa pod M. takmer rozpadol a ešte nedozreté jablká v dedine, polia stúpajúce k lesu, holuby v oknách hrdzavého autobusu, rieka zobrala mosty a zaplavila záhrady.
Oblasť, ktorá sa volá Dolný Spiš, v dedine mapa a veľké mäsiarstvo.
V Poprade som kúpila posledné noviny. Teraz si už nepamätám nič, čo som čítala, nijaké slovo, ani článok, sedel pri mne silný muž v bielom tielku a pred nami matka s deťmi, tie polia za Kežmarkom a okolo Spišskej Belej,to jedno z detí, keď kričalo mami, mami, slnko odchádza za obzor, most v Starej Ľubovni, most, čo sa hojdá, hrad a za ním Poľsko, štvrť s novými domami, keď niekto spomenul Van Gogha, Gauguina a Ibizu.
Vtedy som si povedala, že to mesto milujem. Ten most a hrad a červené maky a Tatry v hmle a milujem to mesto tak ako niekto miluje Paríž. A možno som M. aj stisla ruku, aby pocítil, čo ja, ale neviem, neviem, nepamätám si.
Domov som si odtiaľ priniesla modrú knižku Haličské poviedky. Aj časopisy plné článkov o filmoch a špinavé ponožky s bodkami. Doma som sa dozvedela rôzne veci. Čo tu bolo, čo je, horúčky 39°C, u iných tlak 190/140, už takmer vyliečený pásový opar. Jablká, ktoré dozreli, v kuchyni vonia kompót a škorica, na stole čokoládový perník s ružovou polevou.
Nakoniec ten modrý zápisník otvorím, napijem sa mlieka, nenapíšem doň nič, len prstami prejdem po stránkach. Nejaký odkaz pre zápisník, napríklad, že teraz pociťujem prirodzenú veselosť. A to je všetko.
...
víkendový bonus: spánok a knihy
outdoor Češky : Petra Hůlová: Stanice Tajga, Bára Gregorová: Kámen - hora - papír
