Ostrihala som si nechty, obliekla čierne pančuchy. Do bielych topánok, teraz večer pod slnečníky do prerobeného hotela, dámy v elegantnom, dámy, čo prídu z plavárne, tie uteráky v taškách im možno začnú hniť.
19:19, o pol ôsmej mám byť tam, v peňaženke peniaze, na stoloch obrusy, ktoré by vietor možno chcel odfúknuť, alebo nič, celkom nič, len sklená fľaška so slamkou, to budem piť, rozprávanie o plánoch, o Váhu, čo tečie tak blízko.
Dva filmy tak akurát, nič extra. Skúška života + Jeseň v New Yorku, k žehleniu, k boľavému bruchu z asipokazeného jogurtu, ležala som na stole, vankúš pod hlavou, ovládač v ruke, len popcorn, len cola, Američanka, klišé.
Stôl bol od žehlenia príjemne teplý, Charlotte cituje Emily Dickinsonovú, New York s vianočným stromčekom, New York so snehom a bielymi vtákmi nad vodou, New York s listami, kde tancujeme, kde prší a my cupkáme s bodkovanými dáždnikmi, prázdne peňaženky, plné zápisníky, okuliare, laptop, zaznamenať, zaznamenať, nikdy nezabudnúť nabíjačku na baterky do fotoaparátu.
Charlotte zomrela a mne žalúdočné bolesti prešli. Mamička povedala, najedz sa, Anya (tak mi vraví, tak, tak), zjedla som krikľavú papriku a paradajky a rožok a vypila som túto kávu.
Píšem to aj pre teba, majlav. Dubliners.
Zamknem dvere, zatvorím okná, utíšim psa, klopkanie topánok, sukňa a pančuchy, nie šaty Meg Ryan včera vo filme, nie cigareta, to len s tebou, to len tak, keď v noci vstaneme a okúpeme sa v teplej vode, v takej, čo ľudia vravia je skvelá a ja znej vyletím a sedím v uteráku na brehu, nikoho nezvádzať, s nikým neflirtovať, len s tebou, len s tebou, viem to najlepšie, dar LEN pre teba.
Mama telefonuje, vibruje mobil, kde som, kde sa motám, idem, mamička, idem, pukám, praskám do vetra bubliny, americké žuvačky, žiť pre toto, pre toto, toto.
(Asi na ten ples v zime pôjdem, do kabelky xxl skryjem portské víno a vypijeme ho v snehu, pod mesiacom, v tme, mráz. Moje šaty, šaty, takéto chcem. Ale zima je ešte ďaleko, ďaleko. Ajlavju.)
