Vydala som sa na cestu niekde hlbšie. Povedala som si, že nedovolím nikomu, aby zo mňa vyformoval to, čo nie je dobré, že ja musím sekať, kým neuvidím v sebe čistotu. A jas, ako ľadovce, ako mentolové cukríky. A popri tom som si popozerala kvety, aké zasadím, aké si tam ďaleko kúpim. Aby voňali, aby som si ľahla a raj, možno motýľ, spadnuté ramienko tielka kdesi na mojom tele.
A neviem, či som pripravená. Na cesty kdesi hlbšie.
Robím si na čele vrásky a pozerám si fotky, minulý rok, jar, apríl. Tešili sme sa z hudby a z kávy na pumpe, tam sme stáli, chlípali tú kávu s penou, jedli jablká, v svetri mi bolo zima, a predávali tam aj časopisy s veľkonočnými bonusmi, prichádzali a odchádzali autá, čierny Fiat, detská sedačka, muž za volantom s detským cumľom v ruke. S otvorenými oknami sme sedeli pripútaní, cez pohoria a okolo chalúp, okolo jabloní a pozemkov s ovcami a keď sme klesali, jedli sme sušienky a na kolenách som mala omrviny. Tam, v tých miestach žila aj babička, videla sme niečo z jej života, domček, narcisy, pes, jej príbuzní, koláče v miske. Teraz si vravím, že sú to rozprávky, naozajstné a ja som teraz dieťa s červenými gumičkami a mama mi o tom rozpráva. Lebo ona rozprávala a to bolo sladké. A vtedy dieťaťu nič nechýba.
+iné rozprávky: o tráve a moriach , o slnku , o horách. Ja som v nich videla víly, rôzne morské panny a aj červené muchotrávky s bielymi bodkami.
