Otvorím okno, vytiahnem žalúzie, zelenáza oknom vôbec nie je poriadkumilovná, púpava rastie tam, kde by nemusela, fúkavietor a ihličie zo susedovej jedle padá na našu trávu. Padá práve tam,kde si niekedy cez leto vystrieme deku a len tak ležíme s rozprestretýmivlasmi, pozeráme do neba a sledujeme úchvatný let lastovičiek, motýľova skackanie nafukovacej lopty s červenými a žltými pruhmi. Vtedyje na tráve sčítaný tieň, niekedy prídu aj deti s klobúčikmi na hlavách, sú natreté krémom a utekajú po tráve,stále niečo vymýšľajú, naháňajú mačky, v jazierku hľadajú žaby a keďvidia dlhú hadicu, okamžite chcú niečo polievať, niekam striekať, na čerešňu,na palice s hrachom alebo na egreše.
V dome je ticho, z kuchyne počuť mamu, varí, vonia kuracie mäso,paradajková polievka. Sedíme za stolom, na obruse kvety, veľa kvetov, otec vraví: aká dobrá polievočka, veď je samávločka, vločka.
Stmieva sa, v noci bude v telke Sofiina voľba s Meryl Streepovou. Na ulici zastavujú autáa potom idú preč. Pani z vedľajšieho domu sedí na lavičke pododkvitajúcim ovocným stromom a pletie. Jej manžel sedí pri neja niečo habká. Každý deň sa prechádzajú po ulici, ona ho vodí za rukua rozpráva mu o tom, čo sa deje, čo je nové, možno si vymýšľa ajnejaké príbehy.
Prší a potom zase nie. Mení sa to.
V lekárni neboli ráno žiadni ľudia. Dvere sa tam otvárajú samy, majútam aj zvonkohru. Oproti lekárni opravujú hotel, je biely, leskne sa.V meste bolo ticho, nijaké autobusy, málo áut, atmosféru by doplnila hudbaEmiliany Torrini.
Horí mi pokožka, cítim v duši prvé husle nejakého orchestra, chrúmempenicilín a celaskon, meriam si teplotu, pijem horúci čaj, veľa čítam,čúram a spím.
(Snažím sa užívať si toto krehkéochorenie. 8. máj 2007)
