Večer som si vydýchla a oprášila si tričko s nápisom Bulgaria/ България, prišli P. a M., sedeli sme na lavičke v záhrade tesne pred alebo tesne po západe slnka, hovorili sme o hmyze, o nebezpečných živočíchoch a o psoch, o čokoládach, zázvore a peperminte. Sladké začiatky, pomalšie pokračovania, dlhé dni, ktorým hovorím lepkavé a dusné, sú plné búrok, ktoré sa zriedkakedy dotknú mesta, myslím tým môjho tela, mojich vlasov, rozbitej asfaltovej cesty na našej ulici. Hrmí v horách, blesky na hrebeňoch, dážď v lesoch, stúpajú hladiny riek, odkladáme výlety, do batohov si nebalíme nič, neplníme vrecká vetroviek, nijaké žuvačky a cukríky, žiadne látkové vreckovky pastelových farieb. Všetko zostáva len pripravené, ruksaky pri poličke, vetrovky zavesené v skriniach, prázdne fľaše bez vody. Napriek už skracujúcim sa dňom mám pocit, že sa predlžujú, že sú stále intenzívnejšie a silnejšie, noc je krátka, o štvrtej už počujem vtáky, o siedmej na tržnici vykladajú veselí muži z áut zeleninu a ovocie, nad broskyňami poletujú osy.


Kvôli tomu teplu sa mi zo studeného domu veľmi nechce, rada sedím blízko pri oknách, pod oknami a čítam si, Čekárny mého života ako najlepšie a silné čítanie na dnešný deň. I. som napísala, že keď najbližšie pôjdem do Prahy, kúpim si na Hlavnej pošte pohľadnice alebo obálky, alebo si len tak sadnem a budem myslieť na to, čo napísala o Hlavnej pošte Lenka Reinerová, o krásnej azijatke v modrom klobúku s bielymi bodkami. Kniha je o čakaní, o čakárňach kade-tade, o tom, čo čakanie dáva a čo znamená.
Aj tak z domu niekedy vyjdem. Inak sa nedá. V meste viac na západ si kúpim plavky, celkom čierne, celkom plavecké. Uprednostním ich pred pruhovanými takmer nitkami, v ktorých je dievča pekné a takmer nahé, v ktorých je šik, ešte nech si vezme veľký klobúk a nech má nalakované nechty na červeno, nech má na očiach tmavé okuliare. Teraz tak nechcem vyzerať, určite nie. Radšej si vezmem šaty, kiežby som našla secesné, aby som si ich mohla pri jazere vyzliecť a plávať, ponoriť si hlavu pod hladinu, mať celé telo pod vodou. Okrem toho si tam, trasúc sa od zimy čítať, jesť ovocie a keksíky, jednoducho si len vytvárať príjemné leto pri vode a v tichu hádzať do vody ploché aj okrúhle kamene.