Vidím svoje nohy v zrkadle, v tých podkolienkach, usmejem saa idem k tým papierom, treba sa to naučiť, praruský jazyk,praslovanská jednota, kašubský jazyk, horná a dolná lužická srbčina. Jempri tom jogurty, čítam noviny, niekde v PC sa náhodou objavila štúdiao experimentálnom filme.
Tak si to čítam. Ako rozprávku.
Odfotíme vežu kostola, stretneme ľudí, čo jedia zmrzlinu,v kníhkupectve si pozriem knižku z Nórska, vložíme na účet peniaze,lesy sú teraz veľmi blízko. Môžem sa ich dotknúť, ako ten sused, čo tu okolopol siedmej zvoní a nosí darčeky. Kuriatka, ktoré sa neskôr sušia napapieri, prinesie ich v gumákoch a potom zatvorí dvere na výťahu. Počasdní počuť zápasy v TV, polievku a zemiaky, keď vrú, potom posedávamev dekách pri otvorenom okne, je tma, pozeráme film a bytom sa nesievôňa rozvarených jabĺk so škoricou.
Rozprávame si, že toto by mohla byť chata niekde na pobreží jazera, niekdev Kanade, alebo New Foundland, že by tam fúkal vietor, ktorý láme kostrya ničí domy, žeby tam mohli žiť tulene a gigantické ryby. Alenakoniec spokojnosť aj s trojizbovým bytom na 1. poschodí, dvere majúkukátko, takže ma nikto nezavraždí, nikto na mňa nesiahne. Som spokojná, že je tutakto, tie deti, čo vykrikujú po iných a hrajú baseball alebo tenis,bylinky na lúkach, na cintoríne pokosená zapáchajúca tráva.
Niekto mi povie, čo mám s tými rybami a zvieratami zo severu. Ja,že nič, len že sa mi páčia. Aj biela farba tých priestorov a čistota.
Veronika sem prichádza neskoro večer, oblečiem si sivú mikinua uviažem si šál, počuť naše topánky, topánky medzi tými bytovkami, ktorýmsvetielkujú okná, sú tu opité deti s dredatými hlavami, sú tu stretnutias tými, o ktorých počúvam. I. rozpráva o Nórsku, jeho bezprostrednosťje príjemná, malé mesto a jeho námestie, kostol, meštiansky dom, bordovýčaj a to dievča, čo ležalo na chodníku, že prišli policajtia klopkali na zamknuté dvere čajovne, dievča potom bolo inde, ležalo inýmv náruči, opité a vychudnuté.
Bolo treba prejsť cez dym a urobiť si ten obrázok tmy, pivaa ľudí s lesklými očami, ako stoja opretí o niečo, ako ležia nastole, ako sa smejú sediac za barom, kým chlapec v čiernom tričku špongiouumýva poháre. Možno tam bolo dievča s pehavou tvárou a sediac navysokej barovej stoličke skúmalo chrbát chlapca v čiernom tričku. Možnolezie, možno dokáže viesť loďku, možno sa plavil v Afrike. Povedala somsi, čo všetko skrývajú priestory,lebo navonok nič, malý domček s tabuľkou Corgoň, pred domčekom lavička,vedľa domčeka dvere vedúce do čajovne.
Idúcky tmavou ulicou sa pomodlím za pokazený iPod. Zrazu sa naštartuje, ajs tou hudbou, pri ktorej poskakujem.
Na internete vydražíme modré tenisky. Takže čakám na balíček, ktovie, možnov piatok. Okrem toho mám v sebe prípravy na maličký trip naposilnenie svalstva a duše, aby som kráčala s 55-litrovým batohoma spala v stane. Lebo ísť krajinou a večer si potichu variťpolievku je silné.
+ východný vietor:
