Mama piekla koláče s jabĺčkami, pre nás, aj pre skautov, ráno sme šiesti obyvatelia domu s číslom šesť volili pravicu a potom kúpili ústnu vodu a noviny, krúžkovala som poslancov za pôvabnou plentou a v obchode sme sa dotýkali záclon a diek, jedna je na mojej posteli a dozelena je stotožnená s dozelena pravdivými kvetmi šesťdesiatych rokov na mojich obliečkach, v pekárni sme kúpili dva chleby a ten tmavohnedý mi spadol na zem, noačo, šmykol sa mi, lebo som mala rukavice a vy ste sa mi smiali, aj ty by si sa smial. Namyslene som držala chlebík, najradšej by som ho napadla svojim neovládaným zhrýzaním, ale len som ho držala a vychytala som všetku zimu, všetko teplo z chleba sa stratilo v jasnosti námrazy na spadnutých listoch, bol to jasot zmrznutého, chápeš, čipka, lem, hodvábna stužka, zbadal by si to nesolventné čaro, plnoletú zasnenosť, chápeš, obyčajná sobota a ty by si mal zabalené tušenie, ktoré by zdrvilo problém, pochopil by si ho a rozotrel ho, mal by si, čo si neočakával.
Nezobrala som si čiapku, už ráno nie a vytvorila sa nezhoda medzi mnou a dňom, kašlem a mám zamatový hlas, zastretý, prírodne prefajčený akousi chorobou, ktorú si tabletkami a kvapkami proti kašľu liečim sama a navyše mám aj šatku z Indie omotanú okolo hrdla, aj na hrudi - moje malé priedušky, mám ju všade, kde sa dá. Skauti sú ticho, nepočuť ich chodidlá trejúce sa o studenú dlážku, nepočuť šuchotanie ich spacákov ani prúd vody, ktorou si chlapec v pruhovanom tričku poriadne čistí zuby, doľava a doprava, hore a dole, krásna sklovina, a možno má aj takú pozoruhodnú zubnú kefku, možno sa cíti tak bytostne ako ja, keď som zbadala na veľkých stromoch veľké hviezdy a malé žltobiele svetielka a myslela som si, že tamtí v rádiu sú trápni, lebo nevedia, kedy začína advent a ich advent je o pekných sviečkach a o škorici a o stužkách na adventnom venci, ktorý si tamtá moderátorka urobí podľa nejakého časopisu. Chlapec si snáď čistí zuby a potom sa pozrie z okna na našu ulicu a bude vidieť nový mráz a nový mesiac a napadne ho, že naši susedia sú penzisti, lebo v žiadnom okne sa nesvieti, už sa spí, aj náš pes spí v búde, ktorá sa mu dnes mala zatepliť, potom chlapec zalezie ako myš do svojej diery, zazipsuje sa v spacáku a bude sa tešiť na zajtrajšie lietanie, namýšľam si, že počujem jasot v jeho duši, keď zaspáva a možno niekde na Mestskom úrade rátajú hlasovacie lístky a pijú kávu a my zajtra budeme vedieť stopercentné meno primátora a chlapec na to nemyslí, ani ja už nie, len koláčiky, mamine, najlepšie, tak sa syp vo mne ako postrúhaný kokos, si ako pocit, ten pocit, keď stojím na kraji bazéna a pozerám sa. Modrá, farby, modrá, morská ryba, mráz, to ostrie žiletky, ach, ty, svieži cukrovar.
