Delta

Pomedzi papiere medzi knižkami som mala naukladané mlieko a v hlave akože zubnú dvojfarebnú pastu, na ktorej sa mi kĺžu moje nápady. Nikdy som si nemyslela, že ti budem tak rada písať teraz, že v tom budem vidieť niečo osobné, úplne intímne, mimoriadne. Možno ma ovplyvnili úpadkoví básnici, obrazy holandských maliarov, dnešné pršanie, masívna prudkosť ihličnanov a On. Zrazu som sa zasmiala, keď mamino oblečenie dokonale ladilo s hrnčekom. Bojujem so svetovým mierom tohto dňa, s vlastnou osobnosťou a klamem - vždy som vedela, že písanie tebe bude vnútorné, intímne. Vždy ma desili epopeje, lebo ja som len drsnou kosťou, pokojnou hladinou krvi tvojich žíl, plným neviditeľnom. Ako si raz povedal: Si ten najvzrušujúcejší príbeh môjho života. Na dlážke nechávam moju vodu. Utekám si zohriať posteľ, lebo vychladla, dýcham to ústie v tvare trojuholníka, prebieha vo mne erupcia jemnosti a sleduje zlosť kilometrov, morskej vody, naozaj ju prekonáva. Vychladli mi aj nohy. Chcem ich mať blízko teba, pri kvetoch a v piesku.

Anna Strachan Bloger

Odoberať blogera Odber aktívny