a na stanici čumia na moje topánky, vezieme sa trolejbusom, vyjdem na ôsme poschodie a vypijem vodu, vyzlečiem si nohavice a hmla, vzrušujúca hmla, ktorej je vystavené moje telo, dots nohavičky, pokrčené nohy, špinavé chodidlá, voda v pohári a Julkino dieťa, čo tu v pondelok bolo a smialo sa, malé dieťa, naťahuje ruky a v človeku je túžba ochraňovať, hladkať mu brucho, hojdať ho, pobozkať mu líčka, pozerať sa na jeho malé nohy, strach z toho, že raz sa nám narodia a budeme sa rozprávať len o plienkach a cumľoch, o tom, koľko stojí kočík, nechcem, aby ma stretla kamarátka s malým krpcom, aby povedala na toho môjho, že je veliký, ten drobček, je po ocinkovi, bojím sa, že otrčím ústam a bude sa mi hnusiť to ťuťuťu a viem, že taká nebudem, sladká, sladká nie,
sedím na posteli, v bruchu kŕče, v škole film po rusky a takmer spánok, z tašky vyberám cukríky, čokoládové, anglické, v duši Krakov, cestou tam v stredu, zápchy na ceste a jazero s hmlou a s víkendovými domami, s povzbudzujúcou šedivosťou, s upokojujúcim pocitom zrozumiteľnosti, že rozumieme, že vieme, že je to výsada pochopiť hmlu, mať rozopnutý kabát a čiapku na hlave, že chceme viac cítiť, viac prijímať to, čo je dôležité, v Krakove dáždniky, pančuchy, balkóny, Wawel a my tam, opustené, prázdne, Visla, americká mládež na brehu, stmieva sa, v parku listy, vlhko a pouličné osvetlenie, električky a Jagelonská univerzita, kvetinári, žlté ruže, Dvojity život Veroniky,
mokré topánky, cukráreň, buchty a koláče, portugalská žena a tri malé dievčatá, čižmy a francúzske baretky, ruky odtlačené na skle, dostali koláče a potom predavačka išla cifom utrieť sklo, detské prsty a nosy, svetlo v hoteloch a svetlo v podnikoch, obchod s francúzskou kozmetikou, vravím ti, že si chcem niečo prečítať, niečo od Doris Lessingovej , že táto tma a hmla a štetiny dažďa a vysoké domy, že to je život, tam by bol náš byt a to náš pes a tamten taxikár v kožušinovej bunde by nás sledoval, akí sme šťastní, ako nemôžeme chodiť do de luxe podnikov, že nemáme peniaze, ale víno v taške, že mám šaty pod kabátom, že si ich aj tak vyzlečiem, že raz, že takto tu, v byte nad ulicou, kde máme zaparkované auto, že pôjdem k Visle počúvať vtákov, lastovičky, nie iPod, že si tam prečítam Gazetu Wyborczu,
že sa nadýchnem a nadýchnem, že zaplávam kilometre a budem vládať, že sa naučím, že sa toho ešte veľa naučím, že si chcem pozrieť Into the Wild a že ti chcem zapózovať na rohu krakovskej ulice.
:::
Vypočujte si drásajúcu PJ Harvey alebo Trouble od Coldplay, dajte si jablko s mrkvou, inšpirujte sa vetrom, keď tvorí z prízemností výšky, ošpliechajte si tvár vodou, studenou, poriadne studenou, vyložte si v tme nohy na radiátor a tak zaspať, zaspať...
::bonus : šperkárka
(obrázok: tu )
