Nie je slnko, nie je také skoré svetlo, slnko na paradajkách.
Odkopem periny a ležím, strop s jedným svetlom, obal z filmuThe Piano a ja si beriem tenfilm, piáno na novozélandskej pláži, tancujúce dieťa, odťatý prst nemej klaviristky, beriem si to na svojeplecia, do hlavy, zatvorím oči a ty mi píšeš, správa v telefónez Chorvátska, že spíš medzi myškami, spacák, teplý vzduch, držím telefónv ruke, spojenie s tebou, sledujem svoju nohu a vedľa tancujúv prítmí, valčíky, polky, poodsúvali nábytok a tancujú, ťažké zelenézávesy odtiahli a ja tam prídem, sadnem si na zem a pozerám saa potom odídem, v kuchyni si z mrazničky vyberiem ľad, hádžem hodo pohárov a zalievam minerálkou, prechádzam sa v ponožkách po dome,intímny šuchot, valčíky, polky, zamknem sa v kúpeľni a pustím na sebavodu, sedím a horúca voda na krčnej chrbtici, steká, vonia, opieram sao kachličky, desať minúť, dvadsať minút, tridsať minút, zastavím vodua sadnem si na koberček v kúpeľni, čistím si zuby a chce sa mispať, zaspať v tomto teple, ležať na tom koberčeku a nechať sa uspaťdoliehajúcou hudbou, valčíky, polky, doliehajúcimi hlasmi a výkrikmi,vodou, ktorá len nenápadne padá, kúsok po kúsku, kvapka za kvapkou.
Zvalím sa na posteľ, okolo nosa mi lietajú muchy, zaspím a prebudím saráno, oblečiem si tričko, oblečiem si nohavice, odomknem dom a kráčamsmerom k obchodu, žena zametá chodník, po ceste sa premávajú mačkya psy, premávajú sa tam ľudia a deti a autá, počujem morkya kozy, bolí ma brucho a keď prídem, odvlečiem sa do postele,prikryjem sa svetlomodrou prikrývkou a trčia mi nohy a veľa čítam,prehadzujem sa, hľadám svoju polohu a chodím na záchod, splachujema na dlažbe mi mrznú nohy, mám chuť písať, veľa strán a veľa pocitova zrazu nechcem niektorých ľudí, nechcem, aby to čítali, aby si vytváralisvoje mienky, aby súdili a rozoberali moje vzťahy a
zrazu mi to je jedno, je mi jedno, ako pochopia moje myšlienky a mojeslová,
že tu ležím a počujem vysávač, bubon práčky ako sa krúti, sušičku akosuší prádlo
otváranie a zatváranie chladničky, púštanie vody v kuchyni,umývanie pohárov
a vylievanie vody z vázy,
prehadzujem sa na posteli a premýšľam o rozhovoroch do noci,
že mi hovoríš o americkom politickom systéme, voľné lezeniea športové lezenie,
skaly a obtiažnosť
a tie mená mŕtvych, čo nechcem počuť, ich práchnivé kosti v ľade,
vravíme si to a mňa to baví, len byť zavesená a neliezť, nepotiťsa, len vnímať výšku,
nebáť sa jej, nebáť sa vzduchu, chcieť skákať a dlho sa bicyklovať,zaťažovať svoje telo v horách,
uvoľňovať tam myšlienky, dlho plávať pod nebom, chcieť to robiť,
vedieť, že sa to teraz nedá, že predsa nebudem pchať do seba tampón, abysom mohla plávať,
že teraz mi stačí ísť na kopec a chytať vietor, nájsť ho a púšťaťtam tú hračku, čo sa podobá na šarkana
a lieta a lieta a hádajú sa, že kto teraz, kto ho budeviesť, kto chytí ten správny vietor,
sedíme tam a púšťame šarkany
pijeme minerálku
hory, diaľnica, nemecký vojenský cintorín ,
traktor Zetor,
malý most a tá brečka pod ním;
je mi dobre, uvoľnene, lieta miniatúrny prach,
predtým, než sme šli sem, mama povedala, že svojho muža strašne milujea iní v ich veku povedali, že je to teraz veľmi dobré, lepšie akozaľúbenie, prvé roky, malé deti, je to iné
a ja myslím, že si prenajmeme v ich veku na týždeň takýto dom,
s takouto posteľou, s takýmto matracom a s vaňou,v ktorej sa budem môcť pol dňa vyvalovať, dopúštať si horúcu vodu, budepršať a
hocikedy si na takejto posteli schuti zašukáme a
v lese nazbierame pár húb a zavolám našim deťom,
čo robíte, čo ste jedli, nič sa nestalo po tej búrke,
dali ste psovi žrať, vybrali ste z práčky prádlo,
to všetko a ešte na to seriózne nemyslím, mladí ľudia nemyslia nasvoju starobu, na svoju slabosť, na svoje choroby,
myslia na teraz a na toto, na zážitok a zahraničnú cestu,
no ja na to myslím, rôzne časti života,
píšem, aby si to čítal, aby si vedel, poviem ti toho viac, než napíšem,vyzvoním tajomstvá zlého ja,
dobrého ja, veselého ja, umeleckého ja, intelektuálneho ja, duchovného ja,
čokoľvek,
tu mi to ide, pod prikývkou, v posteli, počúvať ako sestry pískajúpesničky a varia farebné cestoviny
a keď skúšajú, či sú uvarené,tak sa smejú, tak otvárajú konzervy s omáčkami,
upratujú tento dom, zamkneme, odídeme, stiahneme rolety,
prídeme domov a o dva dni opäť odídeme,
nové miesta, nové pocity.
(Važec , 25/08 - 27/08/ 2007)
