Som rozhodnutá milovať predovšetkým teba a ísť s tebou. Veď som ti to včera večer aj napísala. Počúval si pozorne a tešil si sa. Vieš, že mi bolo do plaču? Nemysli si, že práve teraz sa cítim naplnená tebou. Som presne v tom období, kedy si pripomínam plnosť tvojej lásky zo vzdialenosti a rozhodujem sa. Stále sa musím rozhodovať, pretože sa cítim ďaleko – som až na vnútornej Kamčatke. Opustená. Sklamaná. Zhorknutá. Opotrebovaná, ako žuvačka, čo je dlho v ústach a stráca svoju hybnosť. Bublinkatosť. A hlavne chuť. A vieš, ako mám rada žuvačky. Preto to takto beriem. Vedela som o ťažkosti randenia s tebou. Nevedela som, aké je krásne kráčať s tebou pod dáždnikom, keď neprší a čakať, kým začne. Ty nahádžeš človeku na plecia bolesti, ale potom prídeš, podáš mu čisté tričko so sloganom „Som s tebou“ a usmeješ sa. Píšem to zo skúsenosti, lebo teraz to tak necítim, i keď zajtra možno pochopím, že si ma niesol… Vieš, čo ma zvádza? Jednoduchosť, ktorá by mi na chvíľu pomohla - kvalitné cigarety. Oblečenie avantgardnej čiky. Olivy zo Sicílie. Drahé víno a ovládanie tanga. Fajčila by som. Cez deň akože tvorila. Písala sebaľútostivú poéziu a prózu. Večer tancovala. Na Sicílii. Jedla tamojšie olivy(hádam ich tam majú) a tancovala tango. Nejaké dievča by povedalo, aby som tak urobila. Vraj som slobodná, tak môžem. Dnes viem, že takáto sloboda sloboda nie je. Povedala by som si: „ Som čika, mám apartmán v Palerme, v posteli chlapa, no som chudera. Aj kocúr slečny Filippy je na tom lepšie.“ Pomôž mi. Bez teba som nešťastná. Myslím si, že som sardinka, ktorá dokáže zhltnúť žraloka a odgrgnúť si zubáčom volžským. Pomýlene sardinkovsky sa klamem. Pomôž mi prijať nové – neobvyklé – nepríjemné – nepôvabné – neférové skutočnosti. Pomôž mi prestať ho mať tak rada. Pomôž mi ísť ďalej.
