Free

Sedíme s bratom a každý to svoje, on papiere, kde kreslí alebo maľuje, počúva hudbu, Pink Floyd dookola, sťahujem a vyťahujem žalúzie, prší alebo neprší, jasno alebo mraky nízko, v domoch okolo svetlo, vystrelí dáždnik páru na ulici a ja sa zľaknem. Spadne mi vankúš spod hlavy, vyzlečiem si nohavice, dočítam poviedku Pam Houstonovej , o San Franciscu, o Paláci krásnych umení, o pravej káve a mizernej samote.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)
Obrázok blogu

Potom sa prejdem, len k mikrovlnke a späť a nikoho nesmiem rušiť, tú tmu, keď bliká len obrazovka televízora, film v ňom, žraloky žerú ľuďom končatiny a ľudia vrieskajú; nohy vyložené, nohy pod dekou, driemanie, mamino vyčerpanie; píšem a čítam tak, že sa nesústredím na súvislý logický dej, že len listujem, článok o Derry/Londonderry, že si ľahnem a opäť vstanem, že oblejem tušom obrus, že pomedzi to strihám krajčírskymi nožnicami celofán a je to krivé, námety, obrázky v časopisoch, letné Miau a tam Mika Waltari, Lee Krasnerová, Earle Cleveland Haas, čo vynašiel menštruačný tampón s aplikátorom.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Cítim sa malá. Špendlík alebo ihla. Tá, čo som ňou dnes zašívala tašku zo second handu a kúpila som tam aj šaty a predavačka mi ponúkla červené silónky s bodkami a ja som povedala nie, červené mám. A ona mi zakývala a ja som šla, pomedzi začínajúci dážď, chuť na vodku s ľadom, namiešala by som si to, barman by mi namiešal, v tom hoteli s veľkou terasou, kde si sadneme ku oknu, vždy, keď prídeš a ak bude fúkať, dostanem deku, iné miesto, iný nápoj, čaj, účet na tanieriku.

S Krpatou si robíme praženicu. Tuniak. Káva, čo kávou nie je, veľa mlieka, veľa sladkého, mnohí by to nepili. S Krpatou sa rozprávame. S Krpatou si rozumieme, hoci ma vie nasrať. Aj ja ju, častejšie. Všímam si tie kvapky dažďa, ako sa púšťajú k zemi, ako nezačínajú a nekončia, ako minulé leto v Alpách, odrezaní od sveta, úzka cesta, všade kravy a lavičky, muškáty a Anais Nin , jej Paríž a jej Henry Miller , Kroniky Narnie, čo som nedokázala prečítať, sedenie v spacáku na balkóne v hmle, tri kúpeľne, zaschnutá zubná pasta na umývadle.

SkryťVypnúť reklamu

Opäť si zajtra zbalím veci a prídem. V Poprade si kúpim fornetti a váš hrad bude vidno z diaľky. Vlastne neviem, či budú ešte kvitnúť vlčie maky, či tá rieka bude teplá a či tá skratka bude zablatená. Či ešte stále bude vo vašej knižnici plno detí na chate, či cestou stretneme Veroniku alebo Filipa, či sa malý Marek B. bude vešať po preliezkach a robiť netopiera.

Mám to rada, bodky na socialistickom skle, na druhom poschodí nábytok, požičiame si aj dvd, rozprávať sa do noci.

...

bonus: smiešny link.

Anna Strachan

Anna Strachan

Bloger 
  • Počet článkov:  443
  •  | 
  • Páči sa:  2x

"Načo cestovať? Súmraky sú všade rovnaké.Vari cesty vytvárajú pocit slobody? Ja takýto pocit, Andrej, zažívam keď sa veziem električkou z Westbahnhofu do Schönbrunnu, a to oveľa intenzívnejšie ako niekto, kto cestuje z Viedne do Paríža. Lebo ak nespoznáš nadšenie z obyčajnej prechádzky Ringom, tak ho nenájdeš ani na konci sveta." Dragan Velikić Zoznam autorových rubrík:  familiarishoreodkazovanietripsvlnyBG365súkromnénezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Nicholsonová

Lucia Nicholsonová

207 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

91 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Anna Brawne

Anna Brawne

103 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu