Výstavba diaľnice, šišky na stromoch, Fornetti v sáčku, železničná stanica v Poprade plná Čechov s batohmi, vždy mám pocit, že voňajú hašlerkami a limbou, prechádzam z druhého nástupišťa na prvé, predo mnou žena s klietkou, v klietke angorský králik, biely, ustráchaný, hluk a tatranské elektrické železnice smer Starý Smokovec.
Prepálenie. Rozťahujeme prsty na slnku, sedíme na tráve pod borovicou, čítam ti Spodné prúdy Zemplínskej šíravy od Ivany Dobrakovovej, položím nohy na štrk a vidím Belianske Tatry a autobus, mestská hromadná doprava, sídlisko, kupujeme melóny.
Ponorím si do nich prsty, zahryznem sa, po brade sladká tekutina, tok, kvapky, blýskanie, odraz slnka v tvojom skákajúcom oku, jeho žiara v oblokoch bytoviek, v gélových nechtoch ženy s blond vlasmi, jej meno môže byť akékoľvek.
Žerú ma mravce, lezú pod nohavičky, no v tejto chvíli, víno, melón, fresh modrá, je to jedno.
