Keď príde prvá mínusjedenaždva stupňová zima, som pripravená hrabať lístie. Mám nachystané rukavice, v poličke stoja vysoké gumené čižmy a zaujímam pozoruhodne kladný postoj k tejto práci. Včera mi prišli pomôcť krpci. Slnko bolo radodajné, žičlivé, vyhrialo aj krov. Prvotná oduševnenosť krpcov, ich horlivosť ako pracovníkov sa postupne nahrádzala častými prestávkami. “Lebo mňa bolí malíček, malíček…“Krpatá mi prinieslo jablko. Kyslá odroda. “Anička, ale to nevadí, že je kyslé, veď bude dobré na kompótik.“
S krpatým si začali navzájom piecť koláče s jednou slivkou navrchu a vinšovali si. „Tak ti Peťko prajem všetko najlepšie, nech ťa pán Boh požehnáva, a aby si vyrástol ako strom.“
Pred obedom pili čaj žltými slamkami, kukli na 7minútové Ice Age extra a prišiel po nich ocko.
Čo sa týka mňa, nasledovalo odvážanie lístia do komunálneho odpadu, kontajner zelený odpad. Bolo to pekné vyvážanie-odvážanie, lebo som dobehla pocit čistoty, pozri začiatok tohoto textu. A každý vie, aké je to znamenité, keď na svojej ceste niečo vnútornedobré dobehne.
Keď príde prvá mínusjedenaždva stupňová zima, rada sa hrám naháňačky a fúkam dymové pohľadnice.
