Oberám jahody a uvažujem, že niekde pod malým kríčkom jahodným môže had spať a ja ho môžem nájsť. A on na mňa pozrie a ja zamriem. Možno ušiel niekomu z terária. Ale taký exot by už asi zdochol. A tento stále žije!Strach ma obchádza. Nie je to ľahostajnosť, no je mi srdečne jedno, či had príde, či nie alebo sa na mňa pozerá. Niekde zo stromu a už – už ide skočiť na môj chrbát a potom ma pevne zovrie do svojho mocného naručia. A objíme. Had – nehad, rozčuľujú ma červené vmokrerýchlosakaziace jahody, ktoré mám moulinex zariadením pomixovať a urobiť kokteil. Volá sa to tak? Začína na mňa pršať. Ale to len vietor zafučal na lístky zlatého dažďa nado mnou. Sústredím sa na jahody a pomedzi to ešte sledujem mamu čistiacu rebarboru na koláč, ako odháňa Karola – naše najnovšie mača. Náš pes hľadí urazene na mamu. Žiarli. Je mi smiešne. Včera Zdenka rozprávala o svojej malej Kamke. „Zvyčajne s nami spáva aj Winter (pes), ale to už máme tak zautomatizované, že ho buď ja, alebo Peťo odkopneme. Ale minule si na koniec postele ľahla Kamka a Peťo zaspal a potom sa trošku prebudil a zacítil niečo pri nohách. No a automaticky – kop! Kamka odletela, ešteže nekopol silno. A ona chúďa kuká, čo to ten tatino robí….“ Už som v predposlednom rade jahôd. Našla som plyšovú jahôdku. Plesnivo jemnú. Jednoducho plyšovú. „Normálne nemám doma moderné veci. Samé staré. Z tej módy, veď viete. A mama mi doniesla také mrkváče, že Zdenka sú fajn, sadnú ti, budeš mať aspoň do hory…“ Posledný rad. Posledné jahody. Ďalej myslím na včerajšok so Zdenkou a mojou sestrou. Hralo nám rádio, rozprávali sa moderátorka a nejaká žena so „zväčšenými prsiami“: „No ja sa týmto už honosím (nezapamätala som si koľký rok)…Ale samozrejme to neodporúčam dievčatám v sedemnástich, najskôr po dvoch pôrodoch…“ „Myslíš, keď sú potom v sedemnástich kosť a koza…“ „No, presne tak, kosť a koza…“ Pri poslednej jahôdke ma napadlo, že je leto a ľudia majú dovolenky. Do uvažovania mi vošla myšlienka, či spomienka na to, ako som si v Elle prečítala, čo má žena robiť na dovolenke, ak chce byť in:
O odvodňovaní : „ Abyste zbytečně nevypadala ‚o dvě čísla větší‘, jezte grepy, mrkev, okurky a česnek, které z těla vylučují přebytek vody. Rýže, brambory, pečivo, těstoviny a přesolená jídla fungují opačně. Jejich konzumaci omezte. Dávejte pozor na sekt, víno a pivo. Obsahují skryté cukry a kvasinky, které se rády usazují na stehnech a na bříšku…..“
O líčení : „ Zlaté nebo hnědé oční stíny mohou na pláži působit unaveným dojmem, ale směs růžové nebo broskvové je svěží a sluší každému. A když se stíny trošku rozmažou, nevadí. Zkrášlí vás to. Na rty vám bude stačit balzám (např. Labello), lesk nebo světlá rtěnka (např. Le Rouge Absolu, Lancôme). Měly by být s ochranným faktorem, protože rty přitahují sluneční paprsky jako med včely.“ Hm, asi budem vyzerať o dva čísla väčšia, lebo mám rada ryžu a pečivo… Jahody sú pomixované a ja sa smejem na svoj obrázok s veľkými ružovými fúzmi na monitore.
Hadoviny
Oberala som jahody. Neviem, či je v oberačkách niečo „veľké“. Ja myslím, že áno. Pre mňa áno. Je nedeľa. Prší. Dážď pripravuje pôdu na niečo nové. V našej záhrade sa podvihne kvitnúca burina prerastajúca už aj mladú jabloň. Aj ojedinelý krík červených ríbezlí. Ako vie niečo zlé rásť, množiť sa, kvitnúť tak rýchlo..…. Trošku som sa bála oberajúc jahody. Nie pavúkov a divých ucholakov, ktoré mi liezli po rukách, ale správ o hrubom zelenom hadovi, ktorý sa pohybuje po záhradách na našej ulici. Sused ho našiel v záhrade a deti na konci ulice ho videli tiež…..