Cesta späť cez malý les, v blate stopy divých svíň, rovná cesta s odbočkami. Rozhovory v aute, aby nezaspali. Aby ešte jedli biele grilované klobásy o dve hodiny neskôr, aby rozliali čaj, trhali biele rožky, aby sa usmievali, naprávali si tričká.
S mamou vlastne len pijeme kávu, pijeme kávu, keď prší. Ja si pustím Annu Ternheim,
mama prezlečie O. obliečky, kým začne pracovať, tridsať minút si číta. Ja odídem, na ulici stretnem otca s novinami a stanom pod pazuchou, poviem mu, že si idem dať ostrihať vlasy, kráčam v modrom svetri po betóne a potichu si hmkám.
On vyjde po strmých schodoch na povalu, na šnúry rozprestrie vlhký stan. Stan z hôr, stan, na ktorý kvapkala voda z kríkov čučoriedok.
V kaderníctve si prečítam rozhovor so speváčkou Lou Rhodes, na obrázku má na sebe tričko s nápisom I love Trees, na stoličkách vedľa mňa sedia staršie ženy, trvalá, farbenie, melír, strihanie, lebo pohreb, na okne v kaderníctve visí silónová záclona, v rádiu spieva Lenka Filipová. Toto kaderníctvo, kde sa neobjednáva dopredu, nijaké termíny v diároch, len prídem, sadnem si na stoličku a čakám, postaršie ženy a ich tiché rozhovory kde-kto-kedy-ako-s kým-a dokonca-a nevrav, potom si myslia, že ich pustím pred seba, lebo som mladá a trpezlivá a mám všetok čas sveta, ale ja tak neurobím, modrý sveter si zavesím na vešiak práve vtedy, keď som na rade, kaderníčka mi umýva vlasy, kaderníčka vonia mätou a zázvorom.
O jedenástej zaplatím 165.-Sk, pozriem sa do zrkadla, zapnem si sveter, nemám dáždnik, len tak kráčam v daždi, len tak si očami fotím malé obrázky, list prilepený na mojej topánke, zmrzlina v pohári zo skla v cukrárni, dieťa, čo nemá pršiplášť a plače od zimy.
Kým sa vrátia nové vlny dažďa, stihnem zo záhrady odtrhnúť kôpor, donesiem cibuľu, vyzlečiem si mokré oblečenie a vysuším si vlasy. Vtedy si všímam, ako ma má mama rada, je to dobré a je to tak. Do zástrčky strčím šnúru, žehličku zapnem na maximum, otvorím okno, žehlím nohavice a kým príde večer, pozriem si niekoľko filmov. Potom idem do obchodu a rozmýšľam o tých filmoch, kúpim chlieb a čaj, spolu večeriame, pozorujem zrazenú vodu na čiernych olivách. O. mi berie z rýb kapustu, dnes mu to dovolím, dnes je život taký plynulý a hlboký. V daždi sa cítim tak čisto ako vysoko v horách, v daždi mi je dobre.
...
obrázok: tu
P.S.: Streda, 20:25, ČT2, Káva a cigarety
