Možno sa mi chcelo mlčky vzlykať
a nebyť povzbudená toľkou žltozelenou
Námestník pre nebojácny pokoj duše
(tak som ti povedala)
A Ty si sa zaškeril (na diaľku ma pohladil)
Vravíš – neskrývaj sa za slová
a to celkom jemne, veľmi priamo.
Sadla som si pod jablká
objala si kolená a počúvajúc, ako ku mne kráčaš –
podobne roztopašnému huncútovi
s maminým srdcom
otcovou ochranou
s očami zamilovaného.
Počúvajúc srdce, ktoré bilo
medzi jablkami golden len pre mňa
som sa chcela ukryť za fasádu seba
Zohol si sa (veď nie si piadimužík)
nespomenul si, že som usoplenec
„len“ si ma vzal do opatery (náručia)
tak utešený
tak malebný
Chytil si mi ruku
a trielili sme za ostatnými,
aby sme jedli
jablká golden