a ja si zapamatam zeleny napis Globul, ktory vidim z tohto balkona, zapamatam si sedenie v parku v tento den, kava Marocco a kava z Francuzska, matky s detmi a kluce v zamkoch, zlomeny mop a pani na policii, jej hlas, jej zuvacka, dazd a ti, ktori vypnu motor, vyjdu z aut a hovoria, ci nechceme ist, neviem, do banky, do Istanbulu, na koniec sveta.
Rano si urobim kavu a nakrajam mrkvu, je cas na zabky a sukne, na tmave okuliare a knihy, ktore ostanu v nas navzdy, napriklad kniha od L., co mi prisla az sem, strany zaplnene skriatkami a vilami, ten sever proti tomuto juhu, vycerpanie dodavajuce silu,
je cas na varenie polievok, drinky s alkoholom a s ladom, casnici, co tancuju v modrom svetle, cudzie narodeniny a pit vodu hovoria, pit vodu, aby ste nezomreli, lebo umriet je lahke; je cas, stale cas, prechadzat sa ulicami a kupit si sal, natrhat kvety, v kostole hodit na tanier mince a zapalit sviecku, modlit sa, ked zapada slnko a v radiu ohlasuju akusi sexualnu revoluciu.
Opat dnes pojdem okolo trhu, cesty, ktore smeruju k mesite, mysliet si alebo spievat, ze leto je tu, ze leto je uplne.
*Ma cas
