Len si to predstav, nechcem byť vo svojich predstavách sama, ako ideme zaviesť mamine auto do autoservisu, kdesi za západoliptovskú dedinu, kde otcovi - šéfovi s veľkým bruchom a zapálenou cigaretou pomáhajú jeho deti s prácami, ktoré zvládnu. Okolo sú vraky áut, z rádia sa ozýva letný hit a všetko vyzerá neskutočne slovensky. A nám sa to tak páči. Predstav si, dnes som si v kníhkupectve prečítala v detskej farebnej knižke o Anchorage a iných skvelých mestách a ako som potom prešľapovala na eskalátore, očami a s poloúsmevom na tvári som listovala vo vonkajších príbehoch predavačiek predávajúcich hrubé strieborné retiazky, ktoré sa mi na mužoch a ženách nikdy nepáčili. Predstav si, je špeciálne obyčajný deň, pozývaš ma do staničného bufetu na kofolu alebo niečo iné a rozprávaš mi o nepríjemnostiach v obchode, kde neznesú, ak nemáš košík a ja ťa nepočúvam, lebo sa pozerám na prichádzajúci vlak a v ušiach mi znie Songbird Evy Cassidy, práve ten klavírny úsek, ktorý máš rád.Predstav si, ty sa na mňa vôbec nenahneváš, len poznamenáš, že som neuveriteľne nemožná a keby si bol podráždený, možno nízkym tlakom, tak by si sa trochu urazil. Ale ja by som si ťa cestou domov získala na svoju stranu a pobozkala ťa ústami s propolisovou masťou. Predstav si, už ani neviem kam a s kým to odchádzaš. Púšťam ťa, hoci si nepýtaš povolenie, hoci mi nie je do smiechu ani do ničoho zvlášť pozitívneho. Asi mi nepovieš, že moja pokožka je v noci ako vnútorná strana mušle, že svetielkuje, že nepohlcuje svetlo, ale ho odráža. Nepovieš mi to tak, ako Clerfayt Lillian, lebo ty by si vymyslel niečo bezprostredné a ešte inými nevyslovené. Predstav si, nehnevám sa, ale je to pre mňa ťažké, Cesnačik. Pretože si pre mňa viac, než veľa. Vieš si to predstaviť?? *E.M. Remarque – Nebo nepozná obľúbencov
