Počuť v takom svetle niečo ako
„A mydnu, zamknutí, na chvíľu v bezpečí,
do zajtra.Vykĺzneš zo šiat, stočíš si
pančuchy,opatrne proti spustenému očku. Taká
nahá,s hebkým svetlom na hebkej koži, na chvíľu
zaváhaš. Potomsa ku mne otočíš a
usmeješ satak, ako vedia iba ženy,
ktorým podlhom ležaní so svojím milencom
pribúdapanenskosti.
Naša večera jeprostá, ale my sme úžasní."*
Z knižky Vôňa snehu som prečítala len pár strán, terazje lepšie len sa pozerať, počúvať evanjeliá, rozprávať sa sediac na žltomgauči, pijeme čaj, na okne zelené závesy a vonku, vonku ženy vo folklórnom so skoliózou chrbtice. Tak tobolo dnes a vo mne to ostalo, police s knihami pred modrou stenou,taniere, z ktorých kvapkala jar, sandále na dlážke, smiech a sneh a sneh.
Včera som skoro nevstala, nie, trčala mi spod paplónanoha, mama sa jej dotkla, bolo dobre, jesť v pyžame záviny, vianočkus kakaom, šálky, ktoré sa nerozbíjajú, dedičstvo, potom sme sa obliekli, 5km na sever a tam viac snehu, most a tečúca rieka, skialpinizmusiných, psy, svetlo v oknách, naháňať sa s konármi, oblohapripomínajúca opál, v očiach slzy zo snehu a vetra, štípanie líca malíčkov na nohách.
Čakáme na Nemca s láskou k snowboardinguv srdci, Nemca s kamerou na pleci. Čakáme na teplo tu, na horúciradiátor, aby sme mohli sedieť pod ním na vankúši a držať v rukebanán, lúpať pomelo, lúpať ho sladko, namáhaťsa, čakať na teplý radiátor, nech vyschnú čiapky, vnútra lyžiarok. Čakáme, žebude ľahšie mať radostný postoj, že robiť dobro slobodne bude ľahšie.
Napísala som články. Možno budú pre iných pekné. Inspiredecember/január.
A teraz svetlo vianočných večerov a mojeobrázky a písmená:
*K.Patchen
