
Rozmýšľam, aké by bolo, keby som si v tamtom hoteli zarezervovala izbu, vošla tam, sadla si na posteľ, ľahla si na posteľ, otvorila dvere na balkóne, v kúpeľni by som si do pohára naliala vodu a písala by som poviedku o hotelových hosťoch, o chyžných, o tom, ako sa ľudia prechádzajú po parku, o vode v riekach, o mäkkosti matraca a chuti čučoriedok.
Zaspávam, uspávajú ma kolesá, v Červenom kláštore sa dotýkam hrubých múrov, vymýšľam si druhy byliniek, ktoré mnísi pestovali, vymýšľam si hudbu, ich pokazené oči, keď prepisovali Bibliu, ich intímnu kartuziánsku samotu. Pri Dunajci si kľuknem, deti sa obchadzujú riasami, behajú bosé, voda nemá penu, nemá tichý tok, ale vlny, bubliny, výkriky pohyblivých ľudí na hladine, keď zatvorím oči aj tak to je - fúkanie boľavého lakťa, poľský obchod, krčma, farebné guličky na náhrdelníkoch v stánku hrkajú, cítiť peľ, kolesá Kelly´s bicyklov, v ATC holandský pár s pristaveným karavanom v lávóriku drhne dieťa, dieťa vrieska a trhá sa, pokosená tráva, otvorené sprchy, lavičky pri vode, tehotná žena v prúžkovanom tričku, pastelový obzor, z každej strany Dunajca osušky a uteráky, plavky, stromy, na chodníku rodina, malé dieťa s plienkou na zadku stojace v kočíku, musí vidieť, musí počuť, na hlave páperie.
Na inej ceste pri inej lúke ovce, aj čierna s bielym chvostom, pastier + dva psy, zastane auto, práve opálené slečny v plavkách, je im horúce, tati, mne je zle, odídeme, zmrzlina v Spišskej Starej Vsi , čítanie novín, nezištnosť údolia smer Ždiar , smer Tatranská Javorina . Ale my sa vraciame, pomedzi ružovú, popri kalamite, ktorej následky sa mi páčia, popod Kriváň, cesta, na západ, chlapci bývajúci v Podbanskom v kolieskovych korčuliach, doliny Tichá a Kôprová, pekné obrázky, keď sme sa tadiaľ vracali, keď sme sedeli na Kasprovom vrchu a obchádzali nás Poľky v sandáloch a s igelitkami, keď sme sa báli medveďov a tu dole sú tí chlapci, prázdne parkovisko, smerom ku Kamenistej doline drevenice, pri dreveniciach ihrisko, tam by som chcela túto noc, tam by sa mi páčilo, na ráno smer Pyšné sedlo, smer Bystrá alebo len okno, jasot rána, chrobáky, rosa, ostrý vzduch, vôňa ihličia, hubári s košíkmi.
Doma nezasvietim svetlo, aj keď už treba, jem mozarellu, chlieb a pijem mlieko, vravím si, že nezabudnúť, že dnešok jasný dar.