Jednou nohou ešte vo VW
Terezka tvrdí, že odkedy je v Badensku, „kaky“ jej smrdia inak. Fenomenálny postreh. Prešli sme nepatrnými kúskami krajín. Oblastí v nich. Zlúpili sme pomarančovú kožu s postrekom „tam je to tak a jedna tetka povedala“ a vyšantili sa v šťave jadra. VW miláčik to zvládal hravo. Niektorí z nás potrpeli a museli hltať aj migeu rapid… Teraz sme doma a časy sa pomenili. Ale veci nie. Rovnaké, len máličko odlišné. Kúsok duše, ktorý nechceme zmeniť. Náš domov a rovnaký hukot práčky a hlasy susedov, ktorých nemusíme vidieť, no poznáme ich. Rovnaký fialkový nádych najdolnejších častí dolných končatín, keď telo je pokojné a dušiarstvo naplno pracuje pri pc. Cesty sú v rýchlosti pokroku dosť dávne. V nás nadovšetko prítomné. Nikýmnevezmúci okamih dejín našich životov…