
Obchádzam to zviera a vravím si, že to už nie je naše mačiatko, ale normálna veľká mačka. V meste ani nefúka, len mrzne a nám je zima. V Jednote kupujeme jogurty, vyberáme vhodné nízkotučné syry a bezcholesterolové potraviny. Nie, my dievčatá nedržíme žiadne diéty. Len chlapci chcú poslúchnuť doporučenie lekára špecialistu a schudnúť. My chceme chvíľu oberať jablká, ale jablká sú už dávno v bedničkách a na stoloch, môžeme akurát rozprášiť jablonské listy v tráve a rozveseliť sa s nimi. Hej, chýba nám to leto, keď príde ozajstný tuhý mráz. Na bicykli jazdíme všelijako nebezpečne. Nie sme zvyknutí na tmu o piatej a povinné svetlo pre cyklistov. Preto blúdime po tme, obíjame si genitálie, mrznú nám genitálie a jojkáme. Vrátime sa domov, a ak je v tej tme hmla aj vysoká vlhkosť, máme dotrblietava mokré vlasy, mokré oči a naše mihalnice sa podobajú na tie Amálkine. Chýba nám vnútorná plnosť leta, systematická pestrosť júnjúlaugusta, ale nepodliehame jej, skôr bojujeme zádrapčivými pazúrikmi našej mačky o jesennosť. O pitie čaju pri okne. Pri sviečke v sklenenom poháriku. Pri strome za sklom. Aby sme vypeknili momentálnosť studena. Môžeme o tom písať, koľko chceme. O sviečkach. O k
"Načo cestovať? Súmraky sú všade rovnaké.Vari cesty vytvárajú pocit slobody? Ja takýto pocit, Andrej, zažívam keď sa veziem električkou z Westbahnhofu do Schönbrunnu, a to oveľa intenzívnejšie ako niekto, kto cestuje z Viedne do Paríža. Lebo ak nespoznáš nadšenie z obyčajnej prechádzky Ringom, tak ho nenájdeš ani na konci sveta." Dragan Velikić Zoznam autorových rubrík: familiaris, hore, odkazovanie, trips, vlny, BG, 365, súkromné, nezaradené