Júnové tance

Hurá. Tak, dnes by bolo povzbudzujúce nafúkať farebnú gumennú loptu, vytiahnuť zo skrine plavky, niečím si natrieť kožu, sadnúť si ku bazénu a pozerať sa na deti, ako sa šmýkajú na šmýkačkách, ako skačú v nafukovacích hradoch, plačú v bazénoch a potom sa vo vode po kolená smejú. Dali by sme im hračky, našu pozornosť, náš čas, kúpili by sme vstupenku, vyhliadli si voľné lehátko, ľahli si pod slnečník, ale radšej by sme chceli vodu číru, vodu studenšiu, vodu s rybárskymi loďkami, vodu bez tisícok neustále vrieskajúcich, neustále niečo kupujúcich, nespokojných ľudí. Po dome sa prechádzame bosí, prievan trieska oknami, keď narazím hlavou do zvonkohry z kvetov, zdá sa mi, že je najslnečnejčie za posledný rok. Chcem mať ten fialový klobúk, chcem mať tie plavky a žblnkať členkami vo vode, drsne búchať dlaňami o hladinu a prežiť v sebe letný jemnocit. Radšej sa nebudem tiskať v rade na tobogán, ani nebudem chytať plesne a nakupovať colu a pivo v aquaparkovom bufete. Napustím si do lavórika vodu a zamočím si nohy. Hurá.

Anna Strachan Bloger

Odoberať blogera Odber aktívny