Čítala som poviedku, Praha, stiahnuté žalúzie, jazero s blatom na dne, muži a ženy, šúlať cigarety, piť pivo, kávu, víno, na tom nezáleží, niekde v tom slová, napríklad
"Je jedenásť hodín večer, mali sme jedlo od Číňana, jedla som málo, namiesto toho som veľa hovorila, Jacobovi sa nič nezdalo čudné. Zapáli si cigaretu a podá mi ju, gesto, ktoré má pre mňa veľa znamenať."
(J.Hermann)
Sedela som v tom vlaku, chcela som vidieť cirkus, šapitó, veľa zvierat, dve opice a kone so svetlými chvostami, nič také, len polia, radosť byť s nimi v ich prázdnote, za nimi les, tmavozelený, nad lesom hory, zvuky dievčat, ich jazykov, úst, sladké ružové žuvačky, ich kokosový krém na ruky, škvrny snehu, pomazanie, zatvárala a otvárala som oči a potom tí, čo spôsobujú nepríjemnosti, tí, ktorí páchnu a v človeku je odpor, hnus, hnus a ich vodnaté oči a zabudnuté predmety okolo koľajníc, fľaša z letného piva, keď tam spolu kráčali, červené maky a včelí úľ, bodliaky, malé mravce, včely a iný hmyz, bozkávali sa, keď vychádzalo slnko a večer si zapínali zips na mikinách až po nos, zbierali mätu a veľa fajčili, pili pivo a z neho už len zabudnutý predmet, srnka si poreže nohu a nebude nikoho, kto by ju zachránil. Smrť, slzy, sklo.
Chcelo sa mi spať, ale dievčatá chodili, preskakovali moje nohy a maľovali si oči, viac čiernej, viac ceruzky, viac lesku na pery, viac sexu a viac peňazí, bolela ma z nich hlava, z toho, že tá je piča, tá na mňa žaluje, tá ma taký šitný mobil a pritom jej foter inak zarába,
myslela som na na večery a poobedia, noviny a káva, tri básne Jáchyma Topola a čakanie na toho, čo mám rada, krájanie uhorky a horúca ryža, nápoje s bublinkami, bločky z obchodov, nová zubná kefka žltej farby, chlieb pre vtáčiky, ktorý vtáčiky nejedia, potom máte chuť odstreliť toho sprostého vtáka a po chvíli vás to prejde, lebo slnko je oranžové, zvieratká sú rozkošné a mestá plné hmly, káva z automatu je plná peny a lektorka sa ma pýta, čo je dobré a hádže do automatu desaťkorunáčku, má na sebe čierne šaty a čierne čižmy, odovzdávajú jej papiere z cvičeniami, mianownik i biernik, mám ju rada, jej okuliare a vlasy a jej upokojujúcu prítomnosť, diár na tlačku a tašku s učebnicami.
Keď to v škole skončilo, išla som si kúpiť jogurt, mrkvu, puding a k tomu film Notes On a Scandal, ktorý sa mi nepáčil, niečo tam, v ňom, teraz mám len okamihy z neho, Shebin kabát, pleť, vlasy, jej kuchyňa a bicykel, vak, mačka Judi Dench a tak, tak, jedno do druhého, ako ja do neho.
Kým mu všetko poviem, môj čaj vychladne a taký studený mi už nechutí. Vylejem ho do drezu a stále mám výčitky, že míňam, že nie som milovníčkou Zeme, že nie som ekologická. A to nechcem, preto sa učím, byť inou, viac milovať a to nielen túto Zem.
