Do pohára na martini si nalievam brilantne alkoholickú škótsku whisky, na lampe sa hojdá medený anjel, zvýrazňuje moje city, krížovky citov a váš chrám je v tejto chvíli veľmi silný, má tendenciu niesť hĺbku; čakám na polnoc, aby sa ohňostroj odrazil v tme a v mojich nechtoch, aby rytmicky vybuchol a ja budem stáť blízko okna a pozerať sa, mlčky naháňať veľkolepé divadlo a budem opuchnutá detailmi nesúc nádory plné maličkostí a krehkosti, nádory, nádory, myslím to obrazne, netreba sa báť.
Stojím pri okne, vypla som hudbu a zo zástrčky vytiahla stromček, svetlo je šetrné a vzpiera sa tme, stavá sa jej na odpor a vyhráva svoj boj, pichám si ihličie do prstov, kým čakám, myslím na teba, kým čakám a na tvoje oči, ktoré sú takto odhaľujúco zelené, zelené, keby si si dal zelené kontaktné šošovky, ale ja chcem hnedé, tvoje hnedé, tvoje najkrajšie.
1/1/07 00:03
Modlím sa, modlím sa, aby si čo najviac miloval, modlím sa ďakujúc za uplynulosti sledujúc ohňostroj a sedem minút odtiaľto rýchlou chôdzou je centrum a tam sa bavia a ja som tu, tu a naraz aj vtedy, vtedy pri tebe, keď ma držíš na skale a v snehu a v tme, držíš ma a tisneš si ma k sebe, mesto svieti a cesta do Poľska je relatívne prázdna, prežívam to, keď dýchaš a máš moju ruku v zajo vrecku, prežívam stopy, prvé stopy v snehu, tvoju horolezeckú dušu, korenistú vôňu noci a sladkosť okamihu, hruškový mušt a fúkanie vetra, noc, ktorá bude ešte dlho trvať, predstav si, že utekám krížom cez Flámsko, počuť tieto petardy a jasanie, práve toto, práve toto za oknami, zabalil si moju dušu do flanelu a uložil si ma spať.
1/1/07 3:07
Wyborna zabawa. Zalotna zabawa. Mohli by ste už držať huby, prosím?!
1/1/07 14:13
Nerobím nič, nič, ležím v posteli a všetko hrá, prší dážď a sivá je rybia, ryby voňajú, sardinky, losos, krevety, prinášajú k nám napríklad kúsky portugalského pobrežia, ovzdušie fada, prinášajú laponskosť, polárnu žiaru, fjordy, sever, Petrohrad alebo január na juhu Francúzska. Pravidelne dýcham, srdce netrpí arytmiou, som viac než stabilizovaná, tyrkysová obliečka na vankúši sa cez môj dych stáva teplejšou, prehriatou, srší empatiou; pozerám sa cez záclonu ako prší, ako mizne svetlo, uniká, uspáva ma svojím odchodom a mne je to srdečne jedno, nebolí ma to, nebolia ma odchody, nebolí ma nič, čo by mohlo, počujem ako sa mama dôrazne eufemisticky pýta otca, či pozerá nejaký americký komediálny film, zdôrazňujeme slová, zdôrazňujeme veľké písmená nášho života, to, čo je ukryté, nenafúknuté, pôvodné v nás, nepatrný ornament, nesiahnuť, len na to nesiahnuť.
V kuchyni sa pozerám do zaváracích pohárov, marhule a jablká, zdá sa mi mimoriadne pozerať sa na ne, počúvať lyžicu štrngajúcu o sklo, spomínam si na Pelíšky a ani neviem prečo, spomínam si a držím si kolená, padajú mi na nos vlasy, držím samu seba a mihotám sa v saláme obalenej celofánom, provokujem syr a odriekam pobožnosť, pobožnosť milujem kvety a ich zelené listy, šaliem sa s kvetmi a spolu vášnivieme, kvety, rastliny, zeleň, hlina a chrobáky.
2/1/07 6:45
Keď sa ráno zobudím, sedím v tielku na gauči a pozerám sa na stromček, na jeho tmu, lebo je skoro, je skoro a cítiť otcovu vodu po holení, zapálim si sviečku, uvarím si do oranžovej misky zelený čaj alebo kakao alebo cukrovú kávu s mliekom a rada by som si pozrela Dážď alebo Nebo alebo Babel alebo Sylviu alebo čokoľvek, čo by bolo také iné, také pohotové a mĺkve, výrazné ako zápal príušníc, roztúžené, túliace sa ako mača. Pozerala by som sa na čokoľvek, čo mi pripomína teba, mám rada tvoju slovesnú gramotnosť, poetickosť v tebe, to, čo ma obklopuje, tá priadza, vyhriaty priestor, klíčiace niečo, čo neviem opísať, aj to, že si snehový typ, si rád, keď padá sneh a netopí sa, keď ostáva pri nás a prelína sa so súšou a so skalami na brehu nejakej dedinskej rieky a tá rieka, ten malý potok potom tečie cez polia, ryje sa ďalej, pľuje na zvieratá a zvieratá sa tešia, sú zrazu sladké, prijateľne presladené a cítia sa prijaté a ocenené potokom, precitliveným živlom; ten malý potok uniká, aby pochopil a našiel, bol a (pre)tvoril inú krajinu, iné trsy trávy, aleje stredoeurópskych akože bambusov, dubov a ihličnanov, aby odniesol moč srniek a jeleníčat, plachosť vlka a jeho neobvyklú veľkosť.
Oblasti ihličnatej a hladkej konfekcie. Tíšenie. Kašičky a všelieky na dušu. Čarodejný nápoj tejto oblasti vymiešaný v surovosti, surový ako vajce, surový ako úder rasistu. Vážna nádhera. Na dlážke by bol položený tanierik a na ňom kúsok nedojedenej kiwy. Rozhovory a telových farbách oblečenia. Vážna nádhera. Pretože dnes to tak cítim. Práve takto.
Vaše polia sú zasnežené, v lete plné byliniek a sena, ale teraz sú biele s dierkami na povrchu, s dierkami tam, kde sú stromy, dierky nízko, pod stromami. Zo stromov kvapká voda a je citronádou, riedko ničí stabilitu mokrého snehu, v noci zamrznutého, mráz, voda, dialekt severu, ničí ju a správa sa ako chce, vravíme mu, že tu nevládne anarchia, ale on je príťažlivý, gradujúci, náchylný na nás a my na niečo, čo sa mu podobá, kondenzácia mlieka, môj pocit, ktorý sa rýchlo roztopí, pretože zem je teplá, vieš, vtedy sa mi zdá, že niektoré veci nemusia mať svoje miesto, jednoducho len sú. A možno je to blbosť, bohapustá lož, ale to mi je teraz v podstate šumafuk, moja tvár je plná sladu, toho zasneženého a upršaného, som mokrá a ty fénuješ moju dušu, postavíš ma medzi pohyblivé dvere v supermarkete a pozeráš sa, máš v pohľade sláčiky a od trištvrtenadesať do nulanulanulanula sa rozprávame a potom, potom, ja neviem, len som vďačná, naozaj vďačná.
